Misia sui iuris v Afganistane

Amánulláh Chán, afganský kráľ

Možnosť pôsobenia katolíckeho kaplána v Afganistane bola poskytnutá v roku 1921 podpísaním dokumentu "Dohoda medzi Talianskom a Afganistanom o výmene stálych diplomatických misií" (Accordo fra Italia ed Afganistan per lo scambio di missioni diplomatiche permanenti). Kráľ Amanullah, z vďačnosti Talianskemu kráľovstvu, ako prvej západnej krajine, ktorá formálne uznala nezávislosť Afganského kráľovstva, reflektoval na požiadavku katolíkov prítomných v krajine, ktorí žiadali o duchovnú pomoc kňaza. Od arabského dobytia Perzie a Strednej Ázie v siedmom storočí to bolo po prvýkrát, kedy moslimská vláda povolila oficiálne pôsobenie katolíckej cirkvi v Afganistane, hoci zakázala proselytizmus. [2] Pre túto delikátnu úlohu vybral pápež Pius XI. otca Egídia Caspaniho z rehole Barnabitov, historika a jazykového učenca. Po mesačnej dobrodružnej ceste prišiel na Vianoce v roku 1932 do Kábulu, a 1. januára 1933 otvoril kaplnku.[2] Po štátnom prevrate a politicko-vojenských otrasoch s následným striedaním vlád a režimov bola katolícka misia z Afganistanu oficiálne vyhostená. Napriek tomu bola chválená afganským ministerstvom zahraničných vecí za svoju neustálu a húževnatú prítomnosť v Afganistane počas týchto ťažkých rokov.[2]

Opätovné rokovania viedli k založeniu Misie sui iuris, ktorá bola založená 16. mája 2002 pápežom sv. Jánom Pavlom II.[1] Misia nepatrí do žiadnej cirkevnej provincie ale podlieha priamo Svätej stolici. Prvým Superiorom tejto misie sa stal otec Giuseppe Moretti, taktiež z rehole Barnabitov (Congregatio Clericorum Regularium S. Pauli).[3] K roku 2010 mala misia 200 katolíkov, 5 rehoľných kňazov, 9 rehoľníkov, 12 rehoľníčok a jednu farnosť. Misia vydáva štvrťročník Nasara.