Mikuláš Bakoš

Detstvo prežil v Odese na Ukrajine, gymnázium skončil v Trnave. Začal študovať na Vysokej škole obchodnej v Prahe, odkiaľ prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave a štúdium skončil na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Doktorát filozofie obhájil v Bratislave a r. 1940 sa habilitoval v Bratislave na odbor literárnej estetiky. Krátko učil na gymnáziu v Bratislave, pracoval v Univerzitnej knižnici, potom nastúpil ako vedecký pracovník do Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. Po skončení vojny sa stal docentom estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a r. 1948 ho vymenovali za riadneho profesora estetiky, kde pôsobil v r.1948-1960. Krátko bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a od roku 1964 do svojej smrti bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV v Bratislave. Bol jedným zo zakladateľov a organizátorov Spolku pre vedeckú syntézu (1937), podpredsedom a predsedom Slovenskej literárnovednej spoločnosti pri SAV (1962-1968), zakladateľom a redaktorom viacerých odborných a vedeckých časopisov, organizátorom dôležitých medzinárodných vedeckých konferencií.

Bakoš bol literárnym teoretikom a organizátorom literárneho života na Slovensku. Prekladal a udomácňoval ruskú formálnu metódu, štrukturalizmus v slovenskej literatúre. Preložil do slovenčiny výber z ruskej formálnej metódy Teória literatúry, do ktorej zaradil štúdie R. Jakobsona, J. Tyňanova, B. Tomaševského. Kniha bola kvôli vtedajšiemu nátlaku stiahnutá z predaja, no aj tak zohrala dôležitú úlohu pri teoretickej aj metodologickej modernizácií slovenskej literárnej vedy. Ako literárny teoretik sa na začiatku orientoval na verzologickú problematiku a metodologické podnety z formalizmu a štrukturalizmu. Čo dalo za vznik knihe Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Štrukturalistická metóda sa najviac prejavuje v jeho menšej monografií Problém vývinovej periodizácie slovenskej literatúry.

Po skončení druhej svetovej vojny bol publikačne menej činný a v prvej polovici päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa usiloval zdôvodniť marxistickú estetiku, na čo vydal príručku pedagogickej povahy s názvom O socialistickom realizme (1952) a zostavil zborník Stalinových prejavov, Stalin a umenie.

V druhej polovici päťdesiatych rokov sa vrátil k problematike metodologických otázok literárnej vedy a vydal tri súbory starších i novších štúdií. K ucelenej literárnovednej monografií sa viac nedopracoval ale niektoré jeho štúdie sú z historickej poetiky majú trvalé miesto v dejinách slovenskej literárnej vedy. Taký je napríklad jeho súbor Literárna história a historická poetika.

Od konca päťdesiatych rokov najmä v rokoch šesťdesiatych sa intenzívne venoval rehabilitácií avantgardných umeleckých smerov, najmä nadrealizmu. Spolupracoval s redakciou Slovenských pohľadov v príprave tematických čísel o avantgarde. Bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry a jazykov organizoval medzinárodnú vedeckú konferenciu o problémoch literárnej avantgardy. Záverečná snaha všetkých týchto rehabilitačných snáh predstavuje kniha Avantgarda 38. Sem Bakoš zaradil aj svoje staršie ale aj novšie štúdie o nadrealizme, dokumenty a prejavy jednotlivých nadrealistov a chronológiu avantgardy od roku 1935 až po šesťdesiate roky.

Z Bakošovej organizačnej činnosti treba ešte spomenúť, že bol jedným zo zakladateľov Spolku pre syntézu (1937-1940, 1945-1950).

Po tom, čo Rudolf Fabry vydal zbierku Uťaté ruky, Bakoš do nej uverejnil svoju recenziu z názvom Surrealizmus na Slovensku a čo s tým?, v ktorej vysvetľoval že tento smer je v slovenskej literatúre prirodzený. Vo svojej recenzií zdôrazňuje dôvody, prečo surrealizmus prišiel do slovenskej literatúry.

Prínos Vladimíra Reisela a iné otázky nadrealizmu, je Bakošovou štúdiu, v ktorej sa venoval otázke V. Reisela a jeho vnímanie nadrealizmu.

Mikuláš Bakoš písal aj pod pseudonymami: Nikola Bakoš, Nikola, Zozo Čierny

• Vývin slovenského verša (1939, prepracované 1949, 1966)
• Teória literatúry (1941)
• Problém vývinovej periodizácie slovenskej literatúry (1944)
• Literatúra a nadstavba (1960)
• Problémy literárnej vedy včera a dnes (1964)
• Avantgarda 38 (1969)
• Literárna história a historická poetika (1973)

• Stalin a umenie (1953)

• SEDLÁK, Imrich, a kol. Dejiny slovenskej literatúry. Martin : Matica Slovenská, 2009. 785 s. ISBN 978-80-7090-945-4.
• Mikuáš Bakoš. [online] [cit. 14.5.2014] Dostupné z: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/mikulas-bakos