František Ladislav Čelakovský

Bol synom strakonického tesára. Od roku 1812 študoval nižšie gymnázium v ​​Českých Budějoviciach, potom prestúpil na gymnázium v ​​Písku. Po jeho absolvovaní študoval filozofiu v Prahe, pre finančné problémy bol však nútený prestúpiť na lýceum v Českých Budějoviciach, odkiaľ bol vylúčený (kvôli čítaniu Husovej Postily). Štúdiá dokončil v Linzi a v Prahe.

Následne sa živil ako vychovávateľ (do roku 1829) a prekladateľ. Roku 1830 dostal ponuku z Ruska, aby spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Václavom Hankom v Petrohrade založili a riadili slovanskú knižnicu. Čelakovský bol ochotný túto úlohu prijať, ale František Palacký mu zariadil penziu u kniežaťa Kinského. Stal sa súkromným vychovávateľom a neskôr korektorom Časopisu pro katolické duchovenstvo.[1]

Od roku 1833 bol redaktorom Pražských novín. Navyše bol roku 1835 vymenovaný za zastupujúceho profesora slovanskej reči a literatúry na pražskej univerzite. Avšak 26. novembra 1835 v Pražských novinách uverejnil vyhrážku ruského cára Mikuláša I. adresovanú Poliakom, že pri najmenšom pokuse o revolúciu dá Varšavu úplne spustošiť, s dodatkom, že takto pred 400 rokmi hovorili tatárski cháni k ruským kniežatám. Po sťažnosti ruského vyslanca vo Viedni bol Čelakovský z redakcie prepustený a prišiel aj o miesto profesora. Od roku 1838 preto pôsobil znovu ako knihovník v rodine Kinských. Roku 1841 sa vo Vroclave stal profesorom slavistiky a pôsobil tam až do roku 1848, keď získal rovnakú funkciu na pražskej univerzite.[2]

Vplyvom choroby a pracovných neúspechov v starobe zatrpkol, jeho zlé správanie voči rodine opísala manželka Bohumila Rajská vo svojej korešpondencii s Boženou Němcovou.[3]

Jeho najvýznamnejším dielom sú dve zbierky básní – Ohlas písní ruských (1829) a Ohlas písní českých (1839). V obidvoch sa snažil napodobniť ľudovú poéziu, ktorú roky zbieral (zhromaždil ju v súboroch Slovanské národní písně alebo Mudrosloví národa slovanského v příslovích). Ohlasy piesní ruských sú epické, často rozprávajú o hrdinoch (Iľja Muromec, Čurila Plenkovič). Ohlas piesní českých písal Čelakovský desať rokov a je to zbierka skôr lyrická, hoci obsahuje aj satirické básne, jednu baladu (Toman a Lesní panna) či historickú báseň (Prokop Holý). Niektoré ohlasové básne z tejto zbierky zľudoveli (napr. Pocestný). Obidve zbierky silne ovplyvnili vývoj českej poézie, oslobodili ju z kazajky prísnych pravidiel puchmajerovskej generácie a dodali jej hravosť, čerpanú z folklóru. To silne ovplyvnilo ako Karla Hynka Máchu, ktorý v počiatkoch svojej tvorby podľa Čelakovského vzoru tiež písal ohlasovú poéziu, tak Karla Jaromíra Erbena, ktorý folklórne motívy spracoval do ešte originálnejšieho tvaru ako Čelakovský.[2]

Čelakovský doplnil Ohlasy aj teoretickou staťou, v ktorej rozdiely medzi ľudovou poéziou ruskou a českou pripísal rozdielnosti krajiny.

Čelakovský tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a latinčiny (Herder, Goethe, Scott, svätý Augustín).

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Ladislav Čelakovský na českej Wikipédii.