Mikkel Kessler

Kesslerova amatérska kariéra trvala od februára 1993 do februára 1998. Absolvoval 47 zápasov, z ktorých 44 vyhral, 22 z nich predčasne. V rokoch 1994 a 1995 bol dánskym majstrom mládeže, v rokoch 1996 a 1997 dánskym majstrom juniorov.

Jeho najväčší medzinárodný úspech sa mu podarilo dosiahnuť v roku 1995 počas Majstrovstiev Európy kadetov (U-17), kde vyhral zlatú medailu v strednej váhe.

Okrem iných ako amatér porazil aj neskôr úspešných profesionálnych boxerov ako Spenda Abaziho, Lukáša Konečného a Sebastiana Sylvestra.

V roku 1998 sa stal profesionálnym boxerom a 20. marca vyhral svoj prvý zápas prostredníctvom knokautu v prvom kole proti Američanovi Kellymu Maysovi (6:0). Tiež vyhral neskorších 28 zápasov, z toho 21 predčasne. Medzi porazenými súpermi boli Sammy Sparkman (7:0), Dean Martin (11:1), šampión NABF Jaime Balboa, Tony Menefee (72:8), vyzývateľ majster sveta IBF Miguel Julio (32:4), ako aj bývalý majster sveta IBO Manny Sobral (24:1). Tieto početné úspechy mu otvorili šancu na získanie titulu.

Dňa 29. novembra 2002 na body jednomyseľne porazil trojnásobného majstra sveta Dingaana Thobelu (40:9), a tým sa stal nositeľom titulu IBA. Vo svojom nasledujúcom zápase 11. apríla 2003 boxoval o medzinárodný titul majstra WBC proti Craigovi Cummingsovi (51:4) a vyhral prostredníctvom knokautu v treťom kole. Titul následne obhájil knokautom v jedenástom kole proti Henrymu Porrasovi (26:1), v prvom kole proti bývalému majstrovi sveta WBC Juliovi Césarovi Greenovi a v jedenástom kole proti Andreovi Thysseovi (15:3).

Dňa 12. novembra 2004 boxoval v Kodani na majstrovstvách sveta WBA proti Mannymu Siacovi (Portoriko). Kessler v zápase jasne dominoval a nakoniec po siedmom kole predčasne zvíťazil. Následne v júni 2005 jednoznačne obhájil na body svoj titul proti Austrálčanovi Anthonymu Mundineovi (23:2) a v januári 2006 v desiatom kole prostredníctvom knokautu proti Kanaďanovi Éricovi Lucasovi (38:6).

Dňa 14. októbra 2006 boxoval v rámci združenia titulov v Kodani proti majstrovi sveta WBC Markusovi Beyerovi (34:2), bol jednoznačne lepší a v treťom kole súpera knokautoval. Následne v marci 2007 na body jednoznačne obhájil oba pásy majstra sveta proti Mexičanovi Libradovi Andradeovi (24:0).

V zápase zjednotenia titulov 3. novembra 2007 v Cardiffe proti majstrovi sveta WBO Joeovi Calzagheovi (43:0) Kessler vo svojom štyridsiatom zápase utrpel prvú prehru svojej profesionálnej kariéry. Ale už 21. júna 2008 opäť boxoval o titul majstra sveta WBA proti jeho novému držiteľovi Dimitriovi Sartisonovi (22:0) a vyhral knokautom v dvanástom kole. Nemeckého vyzývateľa Danilo Häußlera (29:3) porazil v októbri 2008 knokautom v treťom kole. V septembri 2009 proti Gusmyrovi Perdomovi (16:2) z Venezuely zvíťazil knokautom v štvrtom kole.

Potom sa stal jedným z dvoch majstrov sveta; v Sauerlande v spolupráci s americkou televíznou stanicou Showtime zorganizovali turnaj „Super Six World Boxing Classic“ v super strednej váhe. V turnaji začal ako favorit, ale 21. novembra 2009 prehral svoj prvý zápas v turnaji proti americkému olympijskému víťazovi a neporaziteľnému profesionálnemu boxerovi Andreovi Wardovi (20:0). Počas hlavičky od Warda v jedenástom kole utrpel krvácajúce zranenie, ktoré viedlo k ukončeniu zápasu rozhodcom. Po hodnotení zoznamu bodov, v ktorých v tom čase Ward viedol, bol tento vyhlásený za víťaza.

Svoj druhý zápas ako súčasť turnaja odohral Kessler 24. apríla 2010 v meste Herning proti dovtedy neporaziteľnému majstrovi sveta WBC Carlovi Frochovi (26:0). Pri stretnutí jednomyseľne zvíťazil na body; vyhral titul WBC a zaistil si prvé body v umiestnení na turnaji.[1] Ale už 25. augusta 2010 oznámil svoje odstúpenie z turnaja; ako dôvod uviedol poranenie oka.[2]

Vrátil sa do ringu v júni 2011 a v šiestom kole knokautoval Francúza Mehdiho Bouadla (22:3); nato bol vyhlásený organizáciou WBO za ich majstra Európy. Dňa 19. mája 2012 porazil vo štvrtom kole knokautom Američana Allana Greena (31:3). 8. decembra 2012 znovu predčasne vyhral titul majstra sveta WBA v treťom kole v zápase proti Brianovi Mageeovi (36:4). Dňa 25. mája 2013 odohral v Londýne odvetu proti Carlovi Frochovi (30:2).

44 víťazstiev – 3 prehry

• 10. október 1993: 1. miesto na pohári HSK Box Cup
• 6. november 1993: 1. miesto na pohári Skive Box Cup
• 5. február 1994: sjællandský majster mládeže
• 5. marec 1994: dánsky majster mládeže
• 16. október 1994: 1. miesto na pohári HSK Box Cup
• 5. február 1995: sjællandský majster mládeže
• 11. marec 1995: dánsky majster mládeže
• 22. október 1995: majster Európy (U-17)
• 10. január 1996: 1. miesto na pohári Hvidovre Box Cup
• 14. január 1996: sjællandský majster juniorov
• 3. február 1996: dánsky majster juniorov
• 24. marec 1996: severský majster juniorov
• 12. október 1996: 1. miesto na pohári HSK Box Cup
• 1. február 1997: sjællandský majster juniorov
• 8. marec 1997: dánsky majster juniorov
• 1. február 1998: majster Sjællandu

46 víťazstiev – 3 prehry

• 29. november 2002: majster sveta IBA
• 11. apríl 2003: medzinárodný majster WBC (3 obhájenia titulu)
• 12. november 2004: majster sveta WBA (3 obhájenia titulu)
• 14. október 2006: majster sveta WBC (1 obhájenie titulu)
• 14. október 2006: cez víťazstvo titulu WBC povýšil svoj titul majstra sveta WBA na „titul super majstra sveta“ WBA (1 obhájenie titulu)
• 21. jún 2008: majster sveta WBA (2 obhájenia titulu)
• 24. apríl 2010: majster sveta WBC
• 4. jún 2011: majster Európy WBO
• 19. máj 2012: strieborný šampión WBC v strednej váhe
• 8. december 2012: majster sveta WBA