Mikis Theodorakis

Mikis Theodorakis sa narodil 29. Júla 1925 na ostrove Chios. Jeho otec pochádzal z Kréty, matka bola Maloázijská Grékyňa z mesta Krini (dnes Çeşme, Turecko). Svoje rané roky strávil v rôznych častiach Grécka, ako Lesbos, Ioannina, Kefallonia, Pyrgos, Patra a hlavne v Tripoli, kde usporiadal prvý koncert. Neskôr odišiel do Atén, kde sa zúčastnil gréckeho odboju proti fašistickej okupácií. V Aténach aj vyštudoval. Počas Gréckej občianskej vojny bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Ikaria, neskôr na Makronisos. Neskôr odišiel na Krétu a do Paríža, kde dokončil štúdia. V roku 1960 sa vrátil do Grécka a práve týmto obdobím sa začína jeho najväčšia kariéra. Skladal hudbu na podnety gréckych básnikov, ako Odysseas Elytis, Jorgos Seferis, Jannis Ritsos a Iakovos Kambanellis. Theodorakisova sláva vzrastala, pridal sa aj do gréckej komunistickej strany.

V roku 1968 bol Theodorakis poverený zložiť hudbu pre slávny film Grék Zorba, režírovaný Michalisom Kakojannisom. Theodorakis zložil slávnu pieseň Zorba, tiež známy ako Zorba´s dance a tým vytvoril aj slávny grécky štýl syrtaki. Syrtaki vychádzalo z gréckeho štýlu 20.-40. rokov, rembetiko, ako aj z konštantinopolského chasapika. Tento štýl ďalej rozvinul Jorgos Provias. Pieseň Zorba bola inšpirovaná krétskou piesňou Armenochorianos syrtos, ktorú zložil krétsky skladateľ Jorgos Kutsurelis. Hlavným nástrojom v piesni Zorba bolo buzuki, ktoré sa aj vďaka piesni tejto spopularizovalo v celom Grécku a dodnes je to najpopulárnejší nástroj. Theodorakis zložil množstvo ďalších piesní syrtaki, ktoré sú známe aj v zahraničí ako Doxa to theo (Chvála Bohu), Strose to stroma su (Ustel si posteľ), Sto perijali to krifo (V skrytom prístave), Ena to chelidoni (Jedna lastovička) a Varka sto jalo (Ľoďka v prístave). Theodorakisove piesne naspievali najznámejší grécki speváci ako Giorgos Dalaras či Grigoris Bithikotsis.

V roku 1967 bol Theodorakis opäť poslaný do vyhnanstva aj so svojou ženou Myrto, pretože sa angažoval proti vtedajšiemu gréckemu diktátorovi Jeorjiosovi Papadopulosovi. Theodorakis bol umiestnený do arkádskej dediny Zatuna. Až po príhovore slávnych hudobných osobností, ako Leonard Bernstein či Arthur Miller bol Theodorakis oslobodený a odišiel do Paríža. Aj počas diktátorského režimu vytvoril Theodorakis rôzne známe diela, známe sú jeho piesne Ta laika, ktoré boli v obľúbenom štýle syrtaki. V roku 1974, po páde diktátorského režimu sa opäť vrátil do Grécka, kde sa angažoval v politike. V rokoch 1990-1992 zastával post ministra kultúry vo vláde Konstantinosa Mitsotakisa. Zložil aj operu, Dionýzova premena, podľa literárnej predlohy spisovateľa Kostasa Kariotakisa, ako aj balet s názvom Grék Zorba, ktorý mal premiéru vo Verone. Jeho ďalšie opery sú trilógie Midea (Médea), Ilektra (Elektra) a Andigoni (Antigona), ktoré vyvrcholili v diele Lysistrata. Zložil aj hudbu pre film Ifigénia, kde hrala aj Irene Pappas. Zložil aj olympijskú hymnu pre Olympijské hry v Barcelone. Dnes sa Theodorakis venuje predovšetkým písaniu kníh, zúčastňuje sa aj najväčších gréckych koncertov. V súčasnosti je tiež na čele organizácie proti kríze v Grécku, hlása návrat ku skutočnej demokracii a zmenu súčasného režimu.

• To gelasto paidi Farantouri
• Doxa to theo-G.Bithikotsis
• Zorba´s dance