Mihailo Petrović
Mihailo Petrović Alas (* 24. apríl 1868, Belehrad – † 8. jún 1943, Belehrad) bol srbský matematik a vynálezca, profesor na univerzite v Belehrade a akademik Srbskej kráľovskej akadémie. Bol študentom významného francúzskeho matematika Henriho Poincaréa.
| Mihailo Petrović | |||
 srbský matematik | |||
| Narodenie | 24. apríl 1868 Belehrad, Srbsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 8. jún 1943 (75 rokov) Belehrad, Srbsko (toho času Juhoslávia) | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Mihailo Petrović sa narodil 24. apríla 1868 v Belehrade ako prvorodený syn Nikodima Petrovića, profesora teológie a Milice Petrovićovej, za slobodna Lazarevićovej.
V roku 1885 ukončil štúdium na belehradskom gymnáziu, následne študoval na prírodovedno-matematickej sekcii filozofickej fakulty univerzity v Belehrade. Po ukončení štúdia na Belehradskej univerzite odišiel v roku 1889 do Paríža, kde sa ďalej vzdelával, v roku 1891 obdržal diplom z univerzity Sorbonne v oblasti matematických vied. Tam tiež roku 1894 obhájil svoju dizertačnú prácu v oblasti diferenciálnych rovníc a získal tak titul PhD. Následne sa vrátil do Belehradu, v tomto období bol Petrović jedným z najuznávanejších odborníkov na diferenciálne rovnice na svete.
Petrović sa počas svojho života veľmi zaujímal o rybolov, odtiaľ pochádza aj jeho prezývka Alas (riečny rybár). V roku 1882 sa stal rybárskym učňom, roku 1895 zložil skúšky a stal sa rybárskym majstrom. Taktiež sa zaujímal aj o hru na husle, v roku 1896 založil hudobnú skupinu Suz. Bol tiež vášnivým cestovateľom, navštívil ako Severný pól, tak aj Južný pól. Zážitky zo svojich ciest tiež publikoval.
Keď v roku 1927 zomrel Jovan Cvijić, prezident Srbskej akadémie vied, členovia akadémie navrhli Petrovića za nového prezidenta, tento návrh však nebol akceptovaný. Dôvodom pravdepodobne bolo, že Petrović bol blízkym priateľom princa Đorđeho Karađorđevića, ktorý bol bratom srbského kráľa zatknutého v roku 1925. Petrović bol aj v roku 1931 členmi akadémie jednohlasne zvolený za jej prezidenta, avšak aj tento raz nebolo odporúčanie akademikov prijaté.
Práca
Petrović sa považuje za jedného z najdôležitejších srbských matematikov v histórii. Za svoj život uverejnil veľké množstvo vedeckých prác, vynálezov, či kníh. Okrem srbskej akadémie bol členom aj viacerých zahraničných akadémií vied (napr. v Prahe, Bukurešti, Varšave, či Krakove). Je tiež nositeľom množstva rôznych ocenení a pôct.
Petrović bol vedúcim všetkých doktorských dizertácií na Belehradskej univerzite od roku 1912 do 2. svetovej vojny. V súčasnosti je po ňom pomenované jedno z belehradských gymnázií (IX-te gymnázium).