Miguel de Cervantes

Narodil sa ako štvrtý zo siedmich detí v schudobnelej šľachtickej rodine neďaleko Madridu. Jeho rodičia boli Rodrigo de Cervantes, neúspešný chirurg, a Leonor de Cortinas. Mladý Cervantes študoval teológiu na univerzite v Salamance a Madride.

Miguel de Cervantes viedol veľmi dobrodružný život. Po štúdiách u humanistu Juan López de Hoyos odišiel roku 1569 pred španielskou justíciou najskôr do Ríma. Tam nastúpil ako komorník v službách kardinála Giulia Acquavivu. No ešte v tom istom roku vstúpil v Neapole do španielskeho námorníctva. Ako námorník sa zúčastnil v roku 1571 bitky pri Lepante, kde bojoval po boku Jána Rakúskeho (Juana de Austria) proti Turkom. Tam bol trikrát postrelený a dokaličili mu ľavú ruku. Preto dostal prezývku El Manco de Lepanto (jednoruký od Lepanta).

Cervantesov literárny odkaz je mimoriadne bohatý a mnohotvárny. Básnické dielo tvoria skladby najrozličnejšieho druhu pastierske a ľúbostné romance, sonety a spevy, elégie, oslavné básne a iná príležitostná poézia až po rozsiahly traktát Cesta na Parnas (1614). Hoci poézia bola jednou z jeho veľkých lások, nedosiahol v nej veľký úspech.

Literárni kritici i sám Cervantes rozdeľuje svoju dramatickú tvorbu na dve obdobia: prvé ovplyvnené klasicistickým a renesančným divadlom, teda obdobie spred triumfu novej koncepcie Lopeho de Vega v umení písať drámy (Zívol v Alžíri, Numaneia, 1584), a druhé, reprezentujúce súbor hier, vydaných roku 1615 pod názvom Osem komédií a osem medzihier. Sú to majstrovské momentky zo života, v ktorých svojím neopakovateľným jazykom, neodolateľnou komikou zobrazil niektoré z pálčivých problémov vtedajšej španielskej spoločnosti.

Najväčší úspech dosiahol Cervantes v próze. Niekoľko rokov po návrate do Španielska vychádza jeho prvá prozaická práca, pastiersky román Galatea (1584). Na sklonku života sa pokúša o nový žáner, dobrodružný román – Strasti Persilasa a Sigismundy (1617). Vrcholom Cervantesových umeleckých úsilí sú jeho Príkladné novely (1613). Stal sa tak priekopníkom renesančnej poviedky v Španielsku, dal jej hlboký mravný obsah. Niektoré vynikajú ostrou až drsnou kresbou, kritickým pohľadom na súvekú spoločnosť a jej predsudky.

Do dejín svetového písomníctva sa zapísal dielom Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Prvá časť vyšla roku 1605, druhá o desať rokov neskôr. Spisovateľ chcel zosmiešniť, parodovať rytierske romány, napísal však vynikajúci rytiersky román, ktorý ďaleko prerástol Cervantesove zámery. Vyrozprával v ňom osudy dvoch nezabudnuteľných postáv, dona Quijota, bláznivého rytiera a jeho zbrojnoša Sancha Panzu. Zo začiatku bol don Quijote ,,bez mozgu", neskôr sa však Cervantesovi zišiel na spájanie múdrych rečí. Pán a sluha sa stali symbolmi dvoch večných protikladov, no v istom zmysle tvoria tieto dve postavy jednotu, najmä vo chvíľach, keď sa spoločne stretávajú s realitou vonkajšieho sveta. Cervantes vytvoril nesmrteľné dielo všeľudského obsahu a dosahu.

Jeho literárne dielo a najmä Don Quijote – „rytier smutnej postavy" – je symbolom, zobrazením a zosobnením ľudskej osobnosti autora, snov, ilúzií a stroskotania hidalga dona Miguela de Cervantesa y Saavedra, a súčasne i Španielska za vlády Karola I. (V.) a Filipa II.

• Don Quijote I. Prel. J. Felix. Bratislava: Tatran 1979.
• Don Quijote II. Prel. J. Felix. Bratislava: Tatran 1979.
• Príkladné novely. Medzihry. Prel. V. Oleríny - I. Štrpka - T. Janovic. Bratislava: Tatran 1979.
• Persiles a Sigismunda. Severský příběh. Přel. J. Forbelský. Praha: Academia 2016.
• Cesta na Parnas. Přel. V. Mikeš. Praha: Supraphon 1981.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Miguel de Cervantes
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miguel de Cervantes