Michal Orság

Michal Orság[1] z Gutu (o mene pozri nižšie) (* ? – †? 1484[2]) bol uhorský šľachtic, palatín a kráľovský pokladník.

Michal Orság z Gutu
uhorský šľachtic, palatín a kráľovský pokladník
Narodenie?
Úmrtie?1484
 Biografický portál
Erb rodiny Orságovci z Gutu

Meno

Podoby jeho mena sú[3][4][5][6][7][2][8][9][10][11][12][13][14][15][16]:

  • po slovensky: Michal Orság (z Gutu/Gútu/Guty/Gúty); starším slovenským pravopisom: Michal Ország(h) (z Gutu/Gútu/Guty/Gúty)
  • po maďarsky (gut(h)i) Ország(h) Mihály alebo Gúthi-Ország(h) Mihály alebo Guthi Ország(h) Mihály; starším maďarským pravopisom je vždy guthy.../Gúthy.../Guthy...
  • po latinsky Michael Országh/Orszagh (de Guth/de Guoth/de Gút/de Gut)
  • po nemecky Michael Ország(h) (von Guth) alebo Michael Gúthi-Ország(h)

Rodičia a deti

Jeho otcom bol Gašpar Orság. Michal mal 2 dcéry a 4 synov (z ktorých jeden sa tiež volal Michal).[8]

Pôvod rodu

Meno Orság (Országh) je priezvisko, ktoré nosili príslušníci jednej vetvy rodu nazývaného "z Gutu" (de Guth, maď. Gúthy), a to vetvy začínajúcej sa práve Michalom Orságom (výraz "z Gutu" zostal v tejto vetve už len prídomkom mena Oszág). Gut(h) označuje sídlo/územie v Sabolčskej župe (v dnešnej Ukrajine). Országh doslova znamená "krajina" a podľa legendy toto meno dostal Michal od kráľa Žigmunda v dôsledku toho, že tento výraz Michal vyslovil počas ich prvého vzájomného rozhovoru, ktorý sa uskutočnil ešte počas Michalovho detstva.[8][17][9][18]

Rod "de Guth" pochádzal z (resp. bol vetvou) rodu Gutkeled (Guth-Keled)[18], o ktorého pôvode uvádza Viedenská obrázková kronika: „Potom za vlády kráľa Petra, imigrovali Kelad a Gut, traja bratia švábskeho pôvodu. Narodili sa na hrade v Stofe.“ (Sed postea, tempore Petri regis Kelad et Gut intrant tres frateres ex gente Svevorum procreati. De castello Stof sunt nativi.) [19]

Život

V roku 1433 bol Michal hlavným komorníkom a sprevádzal kráľa Žigmunda do Ríma, kde bol tento korunovaný za cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa.[2]

Michal zastával funkciu palatína v rokoch 1458 – 1484 a dvakrát funkciu kráľovského pokladníka: prvýkrát v rokoch 1436-1437/1438 (t.j. prevažne za vlády kráľa Žigmunda Luxemburského) a druhýkrát v rokoch 1440-1453 (t.j. do prevzatia vlády Ladislavom Pohrobkom).[20][2][21]

V občianskej vojne, ktorá nasledovala po smrti kráľa Žigmunda na konci roku 1437, bojoval Michal spolu s Jánom Huňadym za tzv. národnú (čiže protihabsburskú) stranu. V roku 1445 sa Michal Orság z Gutu stal jedným zo siedmich hlavných kapitánov, ktorí boli zvolení za správcov Uhorska, kým sa už korunovaný ale ešte maloletý Ladislav Pohrobok neujme trónu. Sedem hlavných kapitánov si v roku 1446 zvolilo za svojho vodcu ("gubernátora krajiny") Jána Huňadyho, ktorý bol po úspešných bojoch proti Turkom národným hrdinom. V roku 1447 boli siedmi hlavní kapitáni zrušení. Ladislav Pohrobok nastúpil na trón v roku 1453.[3]

Čachtice a Častkovce

V roku 1466 sa Michal Orság z Gutu stal majiteľom čachtického hradu a aj opevnenej kúrie v Častkovciach, z ktorej po niekoľkých prestavbách vznikol dnešný kaštiel v Častkovciach. Hrad sa stal sídlom rodiny Orságovcov a zostal v ich vlastníctve, až kým v roku 1597 rodina nevymrela. Zrúcanina hradu dnes priťahuje veľa turistov pre jeho neskoršie spojenie s neslávne známou grófkou Bátoriovou.[22]

Referencie
  1. ORSÁG, Michal. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 349.
  2. Ország Mihály, guti [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  3. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 173–179.
  4. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 403, 412, 506.
  5. GREŽĎOVÁ, Helena, et al. Dvorany nad Nitrou. Dvorany nad Nitrou : Obecný úrad, 2010. 192 s. ISBN 978-80-970000-3-5. S. 19.
  6. TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 2. preprac. a dopln. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 297.
  7. História obce : Obec Častkovce [online]. obeccastkovce.webnode.sk, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  8. Országh család. (Gúthi.) [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  9. Carolus I Wagner. Collectanea genealogico-historica illustrium Hungariae familiarum, quae jam interciderunt. Cum scutis gentilitiis aeri incisis. [s.l.] : Landerer, 1802. 580 s. Dostupné online. S. 78.
  10. FEJÉR, György. Croatiae ec Slavoniae cum Regno Hungariae neocus et relationes. [s.l.] : [s.n.], 1839. 328 s. S. 43.
  11. KRISTÓ, Gyula; BLAZOVICH, László; GÉCZI, Lajos. Anjou-kori oklevéltár: 1324. [s.l.] : JATE, 1993. 8 s. ISBN 978-963-7237-12-6. S. 99.
  12. houseofhars.com, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  13. Online-Bibliothek [online]. zeno.org, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  14. Michael Országh, Hungariae palatinus, prorogat terminum causae inter Blasium praepositum Lelesziensem, ac Stephanum, et Bartholomeum de Hommonna. [s.l.] : [s.n.], 1787. 2 s.
  15. Gúthi-Ország. In: A Pallas nagy lexikona [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  16. Neuestes Conversations-Lexicon...: 8. Band: Groß - Hoff. Viedeň : [s.n.], 1828. 604 s. S. 80.
  17. Gúthy család. (Kis és Nagy-Gúthi). [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  18. Guth-Keled. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s. S. 202.
  19. Kalti, Markus. „THE HUNGARIAN ILLUMINATED CHRONICLE: CHRONICA DE GESTIS HUNGARORUM“ Taplinger Pub. Co., New York: 1969.
  20. Pénzportál [online]. penzportal.hu, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  21. Kubinyi, András. „Matthias Rex". Balassi Kiadó: 2008.
  22. KARLÍK, Jozef, a kol. Častkovce : monografia obce. 1. vyd. Nové Mesto nad Váhom : Tising, 2015. 207 s. ISBN 978-80-89501-19-9.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.