Messier 39
Messier 39 alebo M 39 alebo NGC 7092 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Labuť.
| Messier 39 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | otvorená hviezdokopa |
| Trieda | III2m |
| Rektascenzia | 21h 31m 42s |
| Deklinácia | 48° 25′ 00″ |
| Vzdialenosť | 1 000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 4,6 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 30' |
| Súhvezdie | Labuť |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 9 ly |
| Vek | 2,4-2,8.108 rokov |
| Iné označenia | NGC 7092 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
História pozorovaní
O hviezdokope M39 sa zmienil už Aristoteles okolo roku 325 pred Kr. ako o objekte so vzhľadom kométy. V roku 1750 ju podľa starších zmienok opísal Guillaume Le Gentil. Kvôli nejednoznačnosti ich opisu nie je možné považovať oboch za skutočných objaviteľov.[1][2] Hodnovernú polohu objektu prvý podal Charles Messier, ktorý ju spozoroval 24. októbra 1764. V súčasnosti sa výskum hviezdokopy zameriava na jej dynamický vývoj a jej hviezdnu populáciu vedci porovnávajú s inými populáciami hviezdokôp rovnakého veku a metalicity.
Charakteristika
M39 je od Zeme vzdialená približne 1 000 ly. Priemer je približne 9 ly.[1] Jej vek sa odhaduje na 240-280 miliónov rokov. Približuje sa k nám rýchlosťou 28 km/s a jej zdanlivý pohyb na oblohe je 0,024 uhlovej sekundy za rok v pozičnom uhle 222°.[2] Najjasnejšia hviezda má magnitúdu 6,6 a jej spektrálny typ je B9. Je to hviezda s najhorúcejším povrchom vo hviezdokope.[1] Ostatné jasné hviezdy sú hviezdy hlavnej postupnosti so spektrálnym typom A. Väčšina z nich v rozsahu 6,6-10 magnitúd v okolí hviezdokopy patrí fyzicky do nej. V danom rozsahu je to minimálne 30 hviezd.[1] Do magnitúdy 12 je viac než 90% hviezd fyzickou súčasťou M39.[3]
Poloha
Hviezdokopa M39 sa najlepšie pozoruje v lete, kedy má vo večerných hodinách priaznivú výšku nad horizontom. Kulminuje na jeseň vo večerných hodinách vysoko v nadhlavníku. Jej jasnosť 4,6 magnitúdy ju umožňuje zazrieť za dobrých podmienok aj voľným okom. Nájdeme ju 9° východo-severovýchodne od hviezdy Deneb, symbolizujúcej chvost Labute a tri stupne severne od Ró Cygni, hviezdy 4. magnitúdy. Objekt sa javí ako jasná škvrnka na bohatom hviezdnom pozadí Mliečnej cesty. Hviezdokopa má trojuholníkovitý tvar a jej relatívna veľkosť si nevyžaduje ďalekohľady s veľkým objektívom. Jej zdanlivý rozmer je 30 uhlových minút. Hviezdy v nej dokáže rozlíšiť aj malý ďalekohľad. Nachádzajú sa v nej dve dvojhviezdy. 3° smerom na východ od M39 sa nachádza tmavá hmlovina Barnard 168, ktorá kontrastuje so svetlým pozadím Mliečnej cesty.[1]
Referencie
- Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 168. ISBN 978-0-521-89554-5.
- FROMMERT, Hartmuth. Messier 39 [online]. [Cit. 2009-08-10]. Dostupné online.
- Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 23. ISBN 1-85233-691-9.
