Charles Messier

Narodil sa ako desiate dieťa z dvanástich potomkov hajdúcha Nicolasa Messiera a jeho ženy Francoise rod. Grandblaise. Šesť bratov a sestier zomrelo ešte v detstve, keďže rodina žila vo veľmi skromných pomeroch. Charlesov otec zomrel v roku 1741, keď mal Charles 11 rokov, a tak musel dokončiť školu, aby mala rodina šancu na vylepšenie svojho živobytia

Charles sa začal zaujímať o astronómiu už vo svojich štrnástich rokoch, keď mal možnosť pozorovať prelet kométy okolo Slnka. Jeho záujem o štúdium bol ešte viac prehĺbený zatmením Slnka, pozorovaným z jeho rodného mesta 25. júla 1748. V októbri 1751 odišiel do Paríža a zamestnal sa u námorného astronóma Josepha Nicolasa Delisla (1688-1768). Býval spolu s ním v Hôtel de Cluny. Jeho prvou prácou bolo okopírovanie veľkej mapy Číny, popritom ho Libou, Delislov tajomník uviedol do observatória v Hôtel de Cluny a odporučil mu, aby si o svojich pozorovaniach viedol presné záznamy. Messierovým prvým dokumentovaným pozorovaním bol prechod Merkúra cez kotúč Slnka, ktorý pozoroval 6. mája 1753. Delisle sám Messiera presvedčoval o dôležitosti presného pozorovania a merania pozorovaných telies, bez ktorých by Messier neskôr nebol schopný zostaviť svoj katalóg.

Hlavný článok: Messierov katalóg

Niekedy v roku 1757 Charles Messier začal hľadať Halleyovu kométu. Jeho prvá správa o sprievodcovi Hmloviny v Androméde M31 sa objavila v tom istom roku. Návrat Halleyovej kométy sa očakával v nasledujúcom roku, ale stále to bola skôr len vedecká hypotéza. Sám Delisle vypočítal zdanlivú trasu kométy a Messier vytvoril skvelý hviezdny graf jej cesty oblohou. Bohužiaľ však došlo k tomu, že Delisle sa vo výpočtoch pomýlil, a tak sa Messier vždy pozeral na nesprávne miesto. Napriek tomu 14. augusta 1758 objavil úplne inú kométu. 28. augusta 1758 objavil v súhvezdí Býka iný hmlistý objekt, ktorý najskôr považoval za kométu (neskôr sa ukázalo, že ide o Krabiu hmlovinu, ktorá dostala v katalógu označenie M1). Starostlivé premeranie hmloviny vykonal 12. septembra 1758.

Halleyovu kométu nakoniec objavil nemecký astronóm Johann Georg Palitzsch (1723-1788) v noci z 25. na 26. decembra 1758. Messier ju nezávisle od tohto pozorovania objavil 21. januára 1759, keď začal definitívne pochybovať o správnosti Delisleových výpočtov. Delisle neveril, že sa mýli a pokračoval v pozorovaní a odmietal uznať objav iných. Messier hľadal kométu podľa rozkazov zamestnávateľa. Delisle ohlásil svoj objav 1. apríla 1759, avšak ostatní francúzski astronómovia to považovali za prvoaprílový žart.

Delisle sa pomaly pripravoval na odchod do dôchodku, preto nabádal Messiera, aby sa pustil do svojho vlastného pozorovania. V priebehu ďalších pozorovaní objavil Messier svoju druhú hmlovinu M2 (11. septembra 1758). Tú však objavil už v roku 1746 astronóm Jean Dominique Maraldi. M2 nie je hmlovina, ale guľová hviezdokopa. 6. júna 1761 pozoroval Messier vzácny úkaz prechodu Venuše cez disk Slnka. V máji a júni 1762 pozoroval kométu 1762 Klinkenberg, v októbri 1763 objavil kométu nazvanú po ňom 1763 Messier a o rok neskôr objavil kométu 1764 Messier. V roku 1763 sa objavili správy, o možnom prijatí Messiera do Kráľovskej vedeckej akadémie (Académie Royale des Sciences), ale nestalo sa tak.

Tretím pozorovaným „hmlovinným“ objektom sa stala ďalšia guľová hviezdokopa M3, ktorú Messier objavil 3. mája 1764 v súhvezdí Poľovných psov, čo ho podnietilo k systematickému skúmaniu oblohy, pri ktorom tieto hmlisté obláčiky vyhľadával. V priebehu ďalšieho roku objavil a skatalogizoval prvých 40 položiek svojho katalógu od M3 až po M40. Pri zostavovaní použil katalóg Edmunda Halleya, odkiaľ zobral 6 ním objavených objektov.

V tomto období si Messier aktívne dopisoval s inými významnými astronómami a akademikmi z Británie, Nemecka, Ruska. Okrem toho 21. mája 1764 bol Charles Messier vybratý ako člen Akadémie v Haarleme (Holandsko) a 6. decembra ho prijali do Kráľovskej spoločnosti v Londýne ako zahraničného člena. Dostal tiež ocenenie od Akadémie v Auxerre.

Na začiatku roku 1765 objavil hviezdokopu M41, v tom istom roku odišiel do dôchodku Delisle, a tak mohol Messier pokračovať v pozorovaní z Hôtel de Cluny. 8. marca 1766 objavil novú kométu, ktorú znovuobjavil 8. apríla. V roku 1767 sa vydal na svoju jedinú vojenskú cestu, za účelom zostrojiť nové vojenské hodiny. Strávil tak 3 a pol mesiaca na palube vojenskej lode L´Aurore so svojím kolegom Alexandrom Guyom Pingré. Messier uskutočňoval pozorovanie a Pingré robil výpočty.

Roku 1769 sa Messier musel rozhodnúť publikovať prvú verziu svojho katalógu a rozšíriť počet objektov v ňom o objekty M42 až M45. Po objave ďalšej kométy 8. augusta zaslal podrobný popis kráľovi Pruska, ktorý mal podobne ako Messier hlboký záujem o problematiku a Messier bol za objav odmenený 15. septembra 1769 členstvom v Pruskej akadémii vied a v apríli nasledujúceho roku bol prijatý za člena Kráľovskej akadémie Švédska v Štokholme. Nakoniec 30. júna roku 1770 ho zvolili za člena Kráľovskej akadémie vied v Paríži. 14. júna sa mu podarilo objaviť ďalšiu kométu, ktorá vošla do dejín pod názvom Lexellova kométa. Bola nazvaná po matematikovi Andersovi Lexellovi, ktorý pôsobil na observatóriu v Petrohrade.

Medzitým 26. novembra 1770 sa Charles Messier vo veku 40 rokov oženil s 37-ročnou Máriou-Françoise de Vermauchamptovou, po 15 rokoch známosti.

10. januára 1771 objavil Messier najjasnejšiu kométu roku. 16. februára predstavil verejnosti prvú verziu Katalógu hmlovín a hviezdokôp s prvými 45 objektmi. (Vtedy katalóg vyšiel pod názvom Nebulae (Hmloviny), keďže Messier vtedy nič o galaxiách a planetárnych hmlovinách nevedel.) Cieľom jeho katalógu bolo zachytiť v zozname všetky objekty, ktoré by mohli byť považované za kométy, ale ktoré sa nachádzajú na oblohe v stálych polohách. Každý objekt v katalógu je označený písmenom M (ako Messier) a poradovým číslom objavu. Tri noci po vydaní katalógu objavil Messier ďalšie objekty M46-M49. Kvôli chybe pri určovaní polohy objektov M47 a M48 sa oba stratili a objavené boli až na začiatku 20. storočia. V tom istom roku objavil trinástu kométu a 7. júna objavil hmlovinu M62, ktorú však do katalógu zaradil až v roku 1779, pretože polohu prvýkrát nezmeral príliš presne. V roku 1771 sa Messier stal astronómom námorníctva, čo mu garantovalo pravidelnú ročnú výplatu 1700 frankov.

15.marca 1772 sa narodil manželom Messierovým syn Antoine-Charles. Bohužiaľ krátko po pôrode zomrela aj Messierova žena (23. marec), aj jeho syn 26. marec.

5. apríla 1772 pridal ďalšiu hviezdokopu do svojho katalógu po menom M50 a v tomto roku bol zvolený členom Akadémie v Bruseli a Kráľovskej akadémie v Uhorsku. Počas nasledujúcich rokov učinil Charles Messier rad objavov a jeho katalóg sa tak postupne rozrástol až po konečný počet 103 objektov, ktoré katalóg obsahoval v roku 1784.

6. novembra 1781 mal Messier úraz, keď spadol do 7 metrov hlbokej pivnice. Hneď po rekonvalescencii, ktorá trvala takmer rok, sa vrátil k práci a stihol pozorovať prechod Merkúra pred slnečným diskom 12. novembra 1782. V ďalších mesiacoch sa chcel vrátiť ku katalógu, ale nezaznamenal žiadne úspechy a ďalej pozoroval kométy. Spolu s Méchainom sa stali úspešnými lovcami komét. Messierov katalóg bol neskôr upravený a obsahuje 110 objektov.

Vo Francúzsku sa začali odohrávať politické zmeny v podobe Francúzskej revolúcie, ktorá pripravila Messiera o miesto. Messier a Méchain vstúpili v roku 1795 do Národného inštitútu pre vedu a umenie, pokračovateľa Académie des Sciences. Potom objavil ešte 2 kométy a tým sa ich celkový počet ustálil na 20. V roku 1806 ho Napoleon Bonaparte vyznamenal Krížom čestnej légie.

V roku 1815 postihla Messiera mozgová príhoda, po ktorej čiastočne ochrnul. Občas sa ešte objavil na akademickom zasadaní, ale jeho každodenný život bol zo dňa na deň ťažší. Zomrel v noci z 11. na 12. apríla 1817 vo veku 87 rokov vo svojom dome v Paríži a pochovaný bol 14. apríla na cintoríne Père Lachaise v Paríži.

Po Messierovi je pomenovaný kráter na Mesiaci v Mori hojnosti a planétka 7359 Messier.

• prevzaté z Vesmirweb.net s dovolením autora, ktorý čerpal z Seds.org