Mein Kampf

Kniha vznikla vo väzení, v ktorom mal Hitler stráviť 5 rokov za účasť na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove v roku 1923. Po odsúdení nastúpil do väzenia v roku 1924, trest mu však bol skrátený na niekoľko mesiacov a tak vo väzení strávil len 264 dní.[1] Vo "väzení cti" ich využil na propagandistické účely. Spočiatku diktoval budúcu knihu svojmu osobnému strážcovi, šoférovi a priateľovi Emilovi Mauriceovi, neskôr svojmu osobnému sekretárovi Rudolfovi Hessovi. Kniha sa mala pôvodne volať: Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Max Amann (šéf vydavateľstva Franz Eher Verlag) však presvedčil Hitlera aby zmenil názov na Mein Kampf.[2]

Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Dielo sa skladá z dvoch zväzkov: Zúčtovanie (vyšlo 18. júla 1925) a Národnosocialistické hnutie (vyšlo 11. decembra 1926).

Kniha je plná nacistického rasizmu a sčasti je zaplnená nepodloženými tvrdeniami o nadradenosti rôznych rás, či národov nad inými. Podobné názory boli v tej dobe a čiastočne aj predtým rozšírené v mnohých krajinách (židia sú podľa Masaryka[3] v Mein Kampf vykresľovaní v súlade so "zlátaninou" Protokoly sionských mudrcov). Kniha obsahuje aj prerozprávané príhody a tendenčne podané Hitlerove spomienky na jeho dovtedajší život a NSDAP. Snaží sa vzbudiť v čitateľovi vieru, že on je vyvoleným človekom, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na výslnie moci a cti, ktorá mu bola podľa Hitlerových predstáv odobratá mierovou zmluvou vo Versailles.

"Svoj nacionalizmus Hitler ostro odlišuje od nacionalizmu meštiakov." "Hitler vidí slabosť meštiactva celkovo v požidovštení. Národný socializmus chce prakticky čeliť tomuto požidovšteniu, a preto je tak vysoko antisemitský, že sa nezľakne ani pred všestranným oslabením a udusením židov."[3]

Spočiatku kniha nevyvolala príliš veľké ohlasy. Až neskôr po jej prepracovaní do jednoduchšej, ľudovejšej verzie, si získala viac čitateľov. Na tie časy išlo o pomerne drahú knihu. Kúpiť sa dala približne za desať až dvanásť (ríšskych) mariek a Hitler z jej predaja celoživotne dostával autorský podiel (tantiémy). [4]

Hitler do roku 1933 zarobil z príjmov z knihy približne 1,2 milióna mariek, keď priemerný ročný príjem učiteľa bol okolo 4 800 mariek. Z predaja približne 241 000 kusov (do januára 1933) predtým, ako sa stal v auguste 1933 kancelárom, vznikla daňová povinnosť vo výške 405 500 mariek (ktorá veľmi približne v roku 2015 zodpovedala 1,4 milióna EUR) avšak keď sa stal kancelárom mu bola odpustená.[5]

Najvyššiu predajnosť dosiahla kniha po roku 1933. Nacistický štát a jeho "súdrúhovia" (nem. Volksgenosse) poskytli Mein Kampf každému novozosobášenému manželskému páru a vojakom odchádzajúcim na front zadarmo ako dar od štátu.[5]

V rokoch 1933-1945 bol Mein Kampf k dispozícii v troch vydaniach. Prvá verzia "ľudová "(Volksausgabe) mala pôvodný obal, druhá "svadobné vydanie" (Hochzeitsausgabe) bola v darčekovom tvrdom boxe so zlatou pečaťou na obale. V roku 1940 bola Nemeckou poštou vydaná červená "ruksaková" (Tornister alebo Knapsack Ausgabe) verzia. Toto vydanie bolo kompaktnejšie, ale nekrátené. Tieto tri vydania kombinovali oba zväzky do jednej knihy. V roku 1939 bolo vydané špeciálne vydanie na počesť 50. narodenín Hitlera.

Do roku 1939 sa predalo 5,2 milióna kópií v jedenástich jazykoch. Do konca vojny sa predalo desať až dvanásť miliónov kópií.

V slovenčine vyšiel Mein Kampf v decembri 2000 v náklade takmer päťtisíc výtlačkov. Prekladateľom a autorom predslovu bol psychológ Roman Vyskočil zo Žiliny. Na protest proti jej vydaniu spálili členovia Strany mladých demokratov niekoľko jej exemplárov na Námestí SNP v Bratislave. Vydanie odsúdili aj predstavitelia slovenskej vlády. Proti vydavateľke Agnes Burdovej a českému podnikateľovi, ktorý ju finančne podporil, sa začalo trestné stíhanie; po roku však vyšetrovatelia kauzu odstúpili do Česka. Tam už medzitým obžalovali a odsúdili na tri roky podmienečne a dva milióny korún pokuty vydavateľa českého vydania Michala Zítka.[6]

Ochrana Hitlerových autorských práv sa skončila v Nemecku 31. decembrom 2015 (70 rokov po jeho smrti). Bavorské ministerstvo financií, ktoré zastupuje Bavorsko ako dediča po Hitlerovi, má právny názor, že dotlač aj po vypršaní ochrany autorských práv je trestná ako šírenie nacistickej propagandy a poburovanie a preto v januári 2016 vyšlo v Nemecku dvojzväzkové komentované vydanie mníchovského Ústavu pre súčasné dejiny (IFZ).[1]

Slovenské národné noviny potvrdili, že sa uskutočnili rozhovory „za zavretými dverami“ o uvedení Mein Kampf na slovenský trh a aj napriek lukratívnosti objednávky jej tlač Matica slovenská odmietla.[7]

1. Jakub Drábik: Hitlerova kniha vyjde v Nemecku po vyše 70 rokoch, historyweb.dennikn.sk, 6. jan. 2016, Online
2. Guess Who's on the Backlist [online]. The New York Times. Dostupné online. (angličtina)
3. Moderní-Dějiny.cz | Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf [online]. www.moderni-dejiny.cz, [cit. 2019-04-30]. Dostupné online.
4. Kam zmizli Hitlerove miliardy? O jeho majetok sa mali podeliť traja ľudia, bol v tom však háčik [online]. history.hnonline.sk, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
5. PLÖCKINGER, Othmar. Geschichte eines Buches: Adolf Hitlers "Mein Kampf" 1922-1945, [online]. Oldenbourg Wissenschaftsverlag, München 2006, 632 S., 49,80 Euro., [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
6. Vladimír Jancura: Mein Kampf: vydávať alebo páliť?, Pravda, 11. jan. 2016, Online
7. Bibliu nacizmu nechránia autorské práva | Slovenské národné noviny [online]. [Cit. 2019-04-30]. Dostupné online.

• Adolf Hitler
• Nacizmus
• Holokaust
• Propaganda
• Druhá svetová vojna

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mein Kampf