Mehmed V.
Mehmed V. Reşâd (osm. tur. محمد خامس Meḥmed-i ẖâmis, mod. tur. Beşinci Mehmet Reşat alebo Reşat Mehmet; * 2. november 1844, Istanbul, Osmanská ríša – † 3. júl 1918, Istanbul, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1909 až 1918. Bol synom sultána Abdülmecida I.[1] Jeho nástupcom bol jeho nevlastný brat Mehmed VI. Jeho deväťročné vládnutie bolo poznačené stratou severoafrických území ríše a Dodekánskych ostrovov, vrátane Rodosu v taliansko-tureckej vojne, stratou takmer všetkých európskych území ríše západne od Istanbul v prvej balkánskej vojne a vstupom ríše do prvej svetovej vojny[2] v roku 1914, čo nakoniec viedlo k zániku Osmanskej ríše.
| Mehmed V. محمد خامس | |||
| 35. sultán Osmanskej ríše | |||
 Mehmed V. v júni 1915. | |||
.svg.png.webp) | |||
 | |||
| Panovanie | |||
|---|---|---|---|
| Dynastia | Osmanská dynastia | ||
| Panovanie | 27. apríl 1909 - 3. júl 1918 | ||
| Korunovácia | 10. máj 1909 | ||
| Predchodca | Abdülhamid II. | ||
| Nástupca | Mehmed VI. | ||
| Biografické údaje | |||
| Narodenie | 2. november 1844 Istanbul, Osmanská ríša | ||
| Úmrtie | 3. júl 1918 (73 rokov) Istanbul, Osmanská ríša | ||
| Vierovyznanie | Islam | ||
| Rodina | |||
| Manželka |
Kamures Kadın Dürrüaden Kadın Mihrengiz Kadın Nazperver Kadın Dilfirib Kadın | ||
| Potomstvo |
Şehzade Mehmed Ziyaeddin Şehzade Mahmud Necmeddin Şehzade Ömer Hilmi | ||
| Otec | Abdülmecid I. | ||
| Matka | Gülcemal Kadın (Biologická matka) Servetseza Kadın (Adoptívna matka) | ||
| Odkazy | |||
 | Mehmed V. (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Mladosť
Narodil sa v paláci Topkapı, v Istanbule.[3] Rovnako ako mnoho iných potenciálnych dedičov trónu bol aj on uväznený na 30 rokov v "Zlatej klietke". Deväť z týchto rokov bol v samote. Počas tejto doby študoval poéziu v starom perzskom štýle a bol uznávaným básnikom. Na jeho deviate narodeniny mal slávnostnú obriezku v paláci Topkapı.
Vláda
Jeho vláda začala 27. apríla 1909, avšak bol prevažne len figúrkou bez skutočnej politickej moci v dôsledku Mladotureckej revolúcie v roku 1908 (ktorá obnovila osmanskú ústavu i parlament) a najmä osmanského štátneho prevratu z roku 1913, ktorý priniesol k moci diktátorský triumvirát Troch Pašov.
Pod jeho vládou stratila Osmanská ríša všetky svoje zostávajúce územia v severnej Afrike (Tripolsko, Kyrenaika a Fezzan) Talianskom v taliansko-tureckej vojne a takmer všetky jej európske územia (s výnimkou malého pásma pevniny západne od Konštantínopolu) v prvej balkánskej vojne. Osmani v nasledujúcej vojne dosiahli určité malé zisky, keď znovu dobyli polostrov s východnou Tráciou až po Edirne, avšak pre Turkov to bola iba čiastočná útecha: veľká časť osmanských území, ktoré sa usilovali udržať, boli navždy stratené.[4]
Náhla strata týchto území, ktoré boli osmanským územím po stáročia a získané ich súpermi v rozpätí iba dvoch rokov, bola pre osmanských Turkov hlboko šokujúca správa a vyústila do masívneho ľudového odporu voči vláde, ktorý vyvrcholil osmanským štátnym prevratom v roku 1913.
Napriek jeho preferencii, aby sa krajina vyhýbala ďalšiemu konfliktu, bol najdôležitejším politickým aktom Mehmeda V. deň 14. novembr 1914, kedy formálne vyhlásil džihád proti Dohode (spojenci prvej svetovej vojny) po rozhodnutí osmanskej vlády vstúpiť do prvej svetovej vojny na strane ústredných veľmocí.[5]
Toto bolo posledné skutočné vyhlásenie džihádu v histórii kalifom, keďže kalifát trval len do roku 1924. Toto vyhlásenie nemalo na vojnu znateľný vplyv, napriek tomu, že mnoho moslimov žilo na osmanských územiach. Niektorí Arabi sa v roku 1916 pripojili k britským vojskám proti Osmanom v arabskom povstaní .
Mehmed V. hostil 15. októbra 1917 v Konštantínopole Kaisera Wilhelma II., svojho spojenca v prvej svetovej vojne.
Smrť
Mehmed V. zomrel v paláci Yıldız 3. júla 1918 vo veku 73 rokov, iba štyri mesiace pred koncom prvej svetovej vojny.[6] Nemohol teda vidieť pád Osmanskej ríše. Väčšinu svojho života strávil v paláci Dolmabahçe a Yıldız v Istanbule. Jeho hrob je v modernom Istanbule v štvrti Eyüp.
Rodina
Konkubíny
Mehmed V. mal päť konkubín:
- Kamures Kadın
- Mihrengiz Kadın
- Dürrüaden Kadın
- Nazperver Kadın
- Dilfirib Kadın
Synovia
Mehmed V. mal troch synov:
- Şehzade Mehmed Ziyaeddin (* 26. august 1873, Istanbul, Osmanská ríša – † 30. január 1938, Alexandria, Egypt)
- Şehzade Mahmud Necmeddin (* 23. jún 1878, Istanbul, Osmanská ríša – † 27. jún 1913, Istanbul, Osmanská ríša)
- Şehzade Ömer Hilmi (* 2. marec 1888, Istanbul, Osmanská ríša – † 2. november 1935, Alexandria, Egypt)
Referencie
- IRWIN, Ken. Encyclopedia of the Ottoman Empire2010139Edited by Gábor Ágoston and Bruce Alan Masters. Encyclopedia of the Ottoman Empire. New York, NY: Facts on File 2009. xxxvi+650 pp., ISBN: 978 0 8160 6259 1 $85. Reference Reviews, 2010-03-30, roč. 24, čís. 3, s. 49–50. Dostupné online [cit. 2020-03-16]. ISSN 0950-4125. DOI: 10.1108/09504121011030968.
- MURADOV, Nazım. Osmanlı, Rusya, İngiltere, Fransa, Almanya Devletleri Açısından “Ermeni Meselesi” ve Tercüman Gazetesi, 1883-1900. Modern Türklük Araştırmaları Dergisi /Journal of Modern Turkish Studies, 2015-05-19, roč. 11, čís. 4, s. 331–364. Dostupné online [cit. 2020-03-16]. ISSN 1304-8015. DOI: 10.1501/mtad.11.2014.4.58.
- HAMILTON, Nigel. Chisholm, Hugh (1866–1924), journalist and editor of the Encyclopaedia Britannica. [s.l.] : Oxford University Press, 2004-09-23. (Oxford Dictionary of National Biography.) Dostupné online.
- BERKTAY, Halil. New Approaches to State and Peasant in Ottoman History. [s.l.] : Routledge, 2016-04-06. Dostupné online. ISBN 978-1-315-62859-2. S. 242–263.
- SONDHAUS, Lawrence. World War One. [s.l.] : Cambridge University Press, 2011-03-31. Dostupné online. ISBN 978-0-521-51648-8.
- SOMEL, Selçuk Akşin. The First Ottoman Experiment in Democracy. [s.l.] : Ergon Verlag, 2010. Dostupné online. ISBN 978-3-95650-680-2. S. 129–150.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mehmed V na anglickej Wikipédii.