Mechanizmus z Antikytéry

Mechanizmus z Antikytéry[1] (iné názvy: mechanizmus z Antikythéry, počítač z Antikyt(h)éry, strojček z Antikyt(h)éry, zriedkavo: mechanizmus/počítač/strojček z Antikyt(h)éry, antikyt(h)érsky mechanizmus[2]) je staroveký technický artefakt - diferenciálne ozubené súkolie. Bol objavený vo vraku rímskej lode, ktorá sa potopila v roku 67 pred Kr. blízko gréckeho ostrova Antikytéra. Mechanizmus bol vyrobený medzi rokmi 150 pred Kr. a 100 pred Kr..[chýba zdroj] Jeho presný pôvod (okrem toho, že išlo o zariadenie grécke) nie je známy, rovnako tak dôvod jeho prepravy rímskou loďou. Niektorí bádatelia[kto?] veria, že strojček bol súčasťou lupu, ktorý smeroval spolu s inou korisťou z Rodosu do Ríma na oslavu usporiadanú Júliusom Caesarom.

Mechanizmus z Antikytéry – najväčší zlomok. Národné archeologické múzeum, Atény
Mechanizmus prístroja
Rekonštrukcia vzhľadu antikytérského počítača. Národné archeologické múzeum, Atény

Vrak rímskej lode objavil na jar roku 1900 zberač morských húb Elias Stadiatos v hĺbke 42 m. Samotné súkolia objavil 17. mája 1902 archeológ Spyridon Stais, ktorý si všimol, že v jednom kuse kameňa, ktorý potápači vyniesli na povrch spolu s niekoľkými sochami a ďalšími hodnotnými predmetmi, je zaryté ozubené koliesko. Následné pátranie objavilo ďalších asi 70 silne skorodovaných úlomkov ozubených koliesok, číselníkov, ručičiek a dreveno-medené schránky popísané gréckymi nápismi.[3]

Zariadenie pozostávalo z 37 ozubených koliesok zasadených do čiastočne drevenej a čiastočne bronzovej debničky, ktorá mala z jednej strany jeden a z druhej strany dva ciferníky. Bolo určené na zaznamenávanie pohybu Slnka a Mesiaca, vedelo predpovedať zatmenie týchto telies a dokonca napodobňovať nepravidelnú obežnú dráhu Mesiaca okolo Zeme. Tento pohyb, známy ako prvá mesačná anomália, objavil astronóm Hipparchos z Rodosu, je preto možné, že bol prizvaný ku konštrukcii zariadenia. To používalo tiež diferenciálne prevody, o ktorých sa predtým verilo, že boli prvýkrát použité až v 16. storočí. Úroveň miniaturizácie a zložitosti jeho častí sa vyrovná hodinám navrhnutým v 18. storočí.

Strojček nájdený pri Antikytére s vysokou pravdepodobnosťou nebol v antike ojedinelý. Cicero sa zmienil o „zariadení, ktoré nedávno zostrojil náš priateľ Poseidónios z Apameie, ktoré s každou otáčkou napodobňuje tie isté pohyby Slnka, Mesiaca a hviezd.“ Podobné zariadenia sú vymenovaná aj v ďalších starovekých prameňoch. Záhadou naďalej zostáva, kam sa tieto zariadenia stratili, lebo žiadna civilizácia na svete nevyrobila zariadenie rovnako zložité po nasledujúcich tisíc rokov. Je možné, že bronz, z ktorého boli podobné zariadenia vyrobené, sa znovu používal na výrobu iných predmetov, takže boli mechanizmy ako ten z Antikytéry dávno roztavené a nezachovali sa tak na archeologických náleziskách. Antikytérsky strojček sa dochoval len šťastnou náhodou, pretože klesol na morské dno.

Referencie

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 2, s. 80. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.
  2. Veda. Preklad Štefan Gajdoš et al. 2. vyd. Bratislava : Ikar, 2014. 512 s. ISBN 978-80-551-4148-0. S. 42.
  3. HAUGHTON, Brian. Hidden History: Lost Civilizations, Secret Knowledge, and Ancient Mysteries: Easyread Super Large 18pt Edition. [s.l.] : ReadHowYouWant.com. Google-Books-ID: awF5hqJpErAC. Dostupné online. ISBN 9781442953505. (po anglicky)[prebraná citácia]

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mechanismus z Antikythéry na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.