Mešita Bujuk

Mešita bola v minulosti nazývaná aj Mešita veľkého pašu Mahmuda (bulh. Джамията на великия Махмуд паша – Džamijata na velikija Machmud paša), alebo v originále Kodža Machmud paša džamisi (bulh. Коджа Махмуд паша джамиси) podľa iniciátora výstavby rumeľského pašu Mahmuda, ktorý zahájil výstavbu mešity v roku 1451 (dokončená bola až 20 rokov po jeho smrti v roku 1494). Ako bolo typické pre osmanské mešity tej doby aj v areáli mešity Bujuk sa nachádzali aj iné stavby: chan (miesto na prijímanie a ubytovanie hostí), medrese (škola), vodojem a kašna.

Budova je štvorcového tvaru s dĺžkou steny 36,6 metra pričom steny sú (s miernym odklonom) orientované na štyri svetové strany. Stavebný materiál sú kamenné bloky doplnené pálenými tehlami. Na streche mešity sa nachádza 9 kupolí, ktoré sú pokryté olovenými plátmi.

Budova bola poškodená pri dvoch zemetraseniach v rokoch 1818 a 1858, na konci 19. storočia spadol minaret. V čase oslobodzovacej vojny bola mešita využívaná ako nemocnica a po oslobodení Bulharska ostala krátky čas nevyužívaná. Už v roku 1879 padlo rozhodnutie, že sa stane sídlom knižnice, čo sa stalo realitou v marci roku 1880. Knižnica sídlila v bývalej mešite do začiatku roku 1885 a budova sa stala dočasným sídlom štátnej tlačiarne do roku 1887, kedy bola dokončená nová budova určená pre tlačiareň. V rokoch 1892 a 1894 prebehla reštaurácia budovy a v rokoch 1900 – 1905 sa tam nasťahoval Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied, ktorý tam sídli do dnešných dní.

V roku 1944 pri bombardovaní Sofie bola budova silne poškodená, no už v roku 1946 sa začala jej rekonštrukcia a v roku 1949 bolo múzeum znovu otvorené pre návštevníkov. Ďalšie reštaurácie budovy prebehli v rokoch 1993 – 1994 a v rokoch 2003 – 2005.[1]

• 
  Severná stena (pred budovou možno vidieť archeologické vykopávky z okolia)
• 
  Mešita Bujuk v noci
• 
  Detail severnej steny
• 
  Celkový pohľad zo severu
• 
  Vchod

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita Bujuk