Meňavkovce (Amoebozoa)

Meňavkovce[1] (Amoebozoa) sú veľký taxón (obyčajne hodnotený ako nadskupina, ríša alebo kmeň) eukaryotov. V súčasnosti je definovaný ako jednobičíkovce (Amorphea, staršie: Unikonta) bez opistokontov (Opisthokonta) a taxónu Apusomonadida a novšie aj bez taxónu Breviatea [2][3][4].

meňavkovce

Chaos carolinense
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Amoebozoa
Lühe, 1913 emend. Cavalier-Smith, 1998
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Staršia definícia

Staršie boli meňavkovce (Amoebozoa) veľký taxón koreňonožcov s nasledujúcim zložením: (a) Amoebina a Testacea (inými slovami: Lobosea a Testaceafilosia) alebo (b) Amoebina a Testacea a Aconchulinida (inými slovami: Lobosea a Filosea), prípadne bez Caryoblastea [5][6][7]

Nasledujúci text článku sa zaoberá už len súčasnou definíciou taxónu.

Charakteristika [8]

Taxón obsahuje 2 400 opísaných druhov (stav v roku 2012)[9], ktoré často majú tupé, prstovité panôžky a trubkovité mitochondriálne kristy.[10][11]

Meňavkovce zahŕňajú veľa z najznámejších meňaviek ako Chaos, Entamoeba, Pelomyxa a samotný rod Amoeba. Meňavkovce môžu byť nahé i schránkaté a bunky môžu mať zriedka bičíky. Voľne žijúce druhy sa vyskytujú v slanej aj sladkej vode, ako aj v pôde, machoch a podstielke z listov. Niektorí žijú ako paraziti alebo symbionti iných organizmov a je známe, že spôsobujú choroby u ľudí a iných organizmov.

Zatiaľ čo väčšina druhov meňavkovcov je jednobunková, do tejto skupiny patrí aj niekoľko druhov plesňových foriem, ktoré majú makroskopické viacbunkové štádium života, počas ktorého sa jednotlivé amoidné bunky agregujú, aby vytvorili spóry (agregáty, sorokarpy).

Vo veľkosti sa veľmi líšia. Niektoré majú priemer len 10 – 20 μm, zatiaľ čo iné patria k najväčším prvokom. Známy druh meňavka veľká (Amoeba proteus), ktorý môže mať dĺžku 800 μm, sa v školách a laboratóriách často študuje ako reprezentatívny bunkový alebo modelový organizmus, čiastočne kvôli jeho výhodnej veľkosti. Viacjadrové améby ako Chaos a Pelomyxa (takzvané „obrie améby“) môžu mať dĺžku niekoľko milimetrov a niektoré mnohobunkové améby, ako napríklad slizovka Fuligo septica, môžu pokrývať plochu niekoľkých metrov štvorcových.[12]

Systematika

Zaradenie v systéme

Meňavkovce sa dnes zaraďujú do taxónu jednobičíkovce (Amorphea, staršie: Unikonta[13]), ktorý sa zaraďuje buď priamo pod taxón eukaryoty [2] alebo sú medzi ním a eukaryotmi ešte niektoré ďalší taxóny. Podľa molekulárnych genetických analýz sú meňavkovce monofyletický taxón a pravdepodobne sú sesterskou skupinou taxónu Obazoa. Obazoa pozostáva z taxónov opistokonty, Breviatea a Apusomonadida, pričom dôležité sú najmä opistokonty (Opisthokonta), keďže ide o veľký taxón, ktorý zahŕňa okrem mnohých jednobunkovcov aj huby a zvieratá[2][9][11].

V tradične orientovaných systémoch sa meňavkovce zaraďujú medzi prvoky[13]

Vnútorná systematika

Vnútorná systematika nie je ustálená a je sporná. Napríklad Tirjaková et al. 2015 uvádza takéto delenie: [3]:

  • kmeň lobopódiovce (Lobosa)
    • trieda tubulinovce (Tubulinea)
      • rad Euamoebida Lepsi, 1960
      • rad Arcellinida
      • rad Leptomyxida
      • rad Nolandida
      • rad Echinamoebida
    • trieda Discosea
      • podtrieda Flabellinia
        • rad Dactylopodida
        • rad Vannellida
        • rad Himatismenida
        • rad Stygamoebida
        • rad Pellitida
        • rad Trichosida
      • podtrieda Longamoebia
        • rad Dermamoebida
        • rad Thecamoebida
        • rad Centramoebida
  • kmeň Conosa
    • trieda Variosea
      • rad Varipodida
      • rad Phalasteriida
      • rad Holomastigida
    • trieda Archamoebae - staromeňavky[14]
      • rad Mastigamoebida
      • rad Pelobiontida
      • rad Entamoebida
    • trieda Mycetozea
      • podtrieda Protostelia – plazmódiové slizovky
      • podtrieda Myxogastria – plazmodiálne slizovky
      • podtrieda Dictyostelia – pseudoplazmódiové slizovky
  • (?) kmeň Breviatea

Referencie
  1. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 154.
  2. Adl, S. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. In: Journal of Eukaryotic Microbiology.66(1) September 2018
  3. Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV [online]. fns.uniba.sk, 2015, [cit. 2019-08-11]. Dostupné online.
  5. LANG, A. Handbuch der Morphologie der wirbellosen Tiere - Protozoa. 1913 S. 19, 20
  6. CORLISS, J. O. The kingdom Protista and its 45 phyla. In: BioSystems, 17 (1984) 87-126
  7. S. 78
  8. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amoebozoa na anglickej Wikipédii.
  9. CBOL protist working group: barcoding eukaryotic richness beyond the animal, plant, and fungal kingdoms. PLoS Biology, November 6, 2012, s. e1001419. DOI: 10.1371/journal.pbio.1001419. PMID 23139639.
  10. The revised classification of eukaryotes. The Journal of Eukaryotic Microbiology, September 2012, s. 429–93. DOI: 10.1111/j.1550-7408.2012.00644.x. PMID 23020233.
  11. Multigene phylogeny resolves deep branching of Amoebozoa. Molecular Phylogenetics and Evolution, February 2015, s. 293–304. DOI: 10.1016/j.ympev.2014.08.011. PMID 25150787.
  12. Zinc accumulation by the slime mold Fuligo septica (L.) Wiggers in the former Soviet Union and North Korea. Journal of Environmental Quality, 2002, s. 1038–42. DOI: 10.2134/jeq2002.1038. PMID 12026071.
  13. CAVALIER-SMITH, Thomas. Protist phylogeny and the high-level classification of Protozoa. European Journal of Protistology, 2003, s. 338–348. DOI: 10.1078/0932-4739-00002.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.