Lobopódiovce (Amoebina a Testaceolobosia)

Lobopódiovce[1] (iné názvy: lobopodiovce, meňavky; lat. Lobosea, zriedkavo Lobosa) je v starších systémoch veľký taxón koreňonožcov.

Systematika

Podľa Levine et al. (1980)[2] sa Lobosea skladajú z taxónov:

  • Gymnamoebia (u iných autorov Amoebina)
    • rad Amoebida
    • rad Schizopyrenida
    • rad Pelobiontida
  • Testacealobosia

Podľa Biopedie (2008) sa lobopodiovce (Lobosea) skladajú z taxónov:[3]

  • rad meňavkotvaré (Amoebida)
  • rad korienkotvaré (Leptomyxida)
  • rad akantopodotvaré (Acanthopodida)
  • rad sieťovníčkotvaré (Loboreticulatida)
  • rad loboschránkotvaré (Testaceolobosida)

Podľa V. Franca (2005) sa Lobosea skladajú z taxónov[4]:

  • vlastné meňavky (Amoebida [v širšom zmysle]) - sú bez schránky, sú to akvatické až edafické prvoky, často parazity; patria sem napr. rody meňavka (Amoeba) a meňavka (Entamoeba); staršie pod Lobosea patril aj taxón Caryoblastea (Karyoblastea), do ktorého patrí najmä rod meňavka (Pelomyxa).
  • bochníčky (Arcellida) - majú (pseudo)chitinóznu schránku; patrí sem napr. rod bochníčka (Arcella)

Charakteristika

Ako pre všetky Rhizopoda (v užšom zmysle) sú pre lobopodiovce charakteristické panôžky (vychlípeniny bunky). Názov dostali podľa toho, že menia svoj tvar. Vysúvajú svoje panôžky dopredu a potom za nimi priťahujú celé telo. Panožky slúžia aj na prijímanie potravy pomocou fagocytózy.

Veľa druhov žije vo vode aj v pôde. Jedným z najznámejších je meňavka veľká (Amoeba proteus alebo Chaos Chaos). Veľké mnohojadrové plazmódium vytvára meňavka najväčšia (Pelomyxa palustris), ktorá je charakteristická hlavne pre zahnívajúce vody. Niektoré meňavky obývajú aj tráviacu trubicu človeka, kde spôsobujú choroby. Je to napr. Meňavka črevná (Entamoeba coli). Iná meňavka, ktorá sa môže vyskytovať v čreve, je meňavka červienková (Entamoeba histolytica). Napáda črevné tkanivo a spôsobuje nebezpečne ochorenie – červienku. Zaujímavý je spôsob, ktorým si zaisťuje živiny. Vylúči tráviace enzýmy von zo svojej bunky. Rozruší a natrávi nimi bunky výstelky čreva. Natrávené živiny potom pohlcuje.[5]

Zdroje
  1. Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV [online]. fns.uniba.sk, 2015, [cit. 2019-08-11]. Dostupné online.
  2. Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. A newly revised classification of the protozoa. J. Protozool. 27: 37-58. citované v: Laybourn-Parry: A functional biology of free-living Protozoa
  3. PANČÍK, Peter. Systém živej prírody [online]. REV. 2008-11-08, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online.
  4. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  5. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Měňavka na českej Wikipédii.


Biologický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.