Šiki Masaoka

Narodil sa v chudobnejšej samurajskej rodine. Jeho chlapčenské meno bolo Tokoronosuke (処之助), v dospelosti dostal samurajské meno Noboru (升). Jeho otec Cunenao (常尚) bol nižším dôstojníkom a jeho matka Jae (八重) bola najstaršia dcéra Kanzana Óharu (大原 観山), učiteľa v klanovej škole. Šiki stratil otca keď mal päť rokov. V dvanástich rokoch začal písať čínske básne kanši.

Noboru sa učil v strednej škole v Macujame, ktorej riaditeľom bol vodca demokratického hnutia Japonska Itagaki Taisuke. Taisuke mal veľký vplyv na jeho vývin. V roku 1883 odišiel do Tokia s úmyslom venovať sa politike a filozofii. Písal pre denník Nippon, cestoval po Japonsku a zanechal po sebe viacero cestovných denníkov (haibun). Po ukončení strednej školy začal študovať na Tokijskej univerzite v januári 1890. V mladších rokoch hrával bejzbal.

V roku 1889 ochorel na tuberkulózu, vtedy si zmenil meno na Šiki (kukučka malá – Cuculus poliocephalus). Slovo Šiki je čínske čítanie japonského slova hototogisu. Jeho choroba sa sťažila počas jeho vyslania ako vojnového korešpondenta v Prvej čínsko-japonskej vojne. Po návrate z vojenskej služby v roku 1895 sa zotavoval v sanatóriu v Macujame ale uvedomoval si, že jeho choroba je fatálna. Do roku 1898 chorľavel a bol pripútaný na lôžku. V rokoch 1901 – 1902 napísal sériu denníkov, v ktorých podrobne opísal klinický priebeh svojej choroby. Tieto denníky tiež obsahujú početné básne tanka a haiku.

Šiki bol intenzívny obhajca modernizácie haiku a oživenie žánru tanka. Starší názov haiku  – hokka – premenoval na haiku. Tanka mala nahradiť názov 31-slabičnej (mórovej) básne s tradičným názvom waka kvôli jasnému rozlíšeniu od všeobecného názvu pre japonskú poéziu (waka). Svojimi súčasníkmi bol považovaný za avantgardného reformátora poézie. Šiki tiež začal písať voľný verš. Jeho štýl je svieži a jednoduchý a v súčasnosti populárny. Šiki je zaraďovaný medzi štyroch najlepších tvorcov haiku spolu s autormi Busonom Josom, Bašóm Macuom a Issom Kobajašim. Pri skladaní haiku sa snažil o bežný tón  – cukinamičó, ktorého bol prvým postulátorom.[1] Šlo mu o rozšírenie tematického okruhu a uvedenie nových výrazových prostriedkov, ktoré mali súvis s rýchlo sa rozvíjajúcim moderným životom v Japonsku. Tento jeho štýl mal taký vplyv, že koncom rokov deväťdesiatych 19. stor. v Japonsku už všeobecne prevládol.[1] V roku 1897 založil významný básnický časopis Hototogisu (kukučka malá). Šiki Masaoka mal výrazný vplyv na japonskú modernú poéziu a prózu.

• Haiku bunrui, Klasifikácia haiku, esej[1]
• Haišó nempjó, Chronológia diel o haiku, esej[1]
• Dassai šooku haiwa (獺祭書屋俳話), Rozpravy o haiku z vydrej nory[3], esej[1], 1892
• Bašó zacudan, Rozprávanie o Bašóovi, kritická esej, 1893[1]
• Kanzan rakuboku, Opadané stromy v chladných horách, jeho najdôležitejšia zbierka poézie, 1896[1]
• Haidžin Buson, Básnik haiku Buson, kritická štúdia, 1899[1]
• Utajomi ni atauru šo, Štúdia venovaná písaniu tanka, 1899[1]
• Šoen no ki, zápisky zo záhradky, prozaické črty, 1898[1]
• Meši macu aida, Počas čakania na jedlo, prozaické črty, 1899[1]

1. WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 335 s. ISBN 978-80-7277-373-2. S. 190 – 191. (po česky)
2. ŠVARCOVÁ, Zdeňka. Japonská literatura. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-0999-1. S. 177. (po česky)
3. Kōjin Karatani: Origins of Modern Japanese Literature. Duke University Press, 1993, http://books.google.sk/books?id=hPJO2vEQgjYC&hl=sk&source=gbs_book_other_versions

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šiki Masaoka

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Masaoka Shiki na nemeckej Wikipédii.