Martha Argerichová

Narodila sa v Buenos Aires.[1] Na klavír sa učila hrať už od svojich troch rokov. V ôsmich rokoch verejne debutovala s Beethovenovým Klavírnym koncertom č. 1,[2][3] ktorý aj nahrala.[4][5][6]

V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámeho klaviristu Friedricha Guldu. V roku 1957, vo svojich šestnástich rokoch vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskôr svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1965 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderyka Chopina vo Varšave. Od roku 1966 sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka. V osemdesiatych rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelić vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnému úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.

Argerichová sa vždy úzkostlivo vyhýbala publicite, kvôli čomu nebola v počiatočnom období svojej kariéry adekvátne známa. Málo známe sú aj detaily z jej súkromia. Je však známe, že má tri dcéry s troma rôznymi mužmi, s ktorými bola zosobášená – druhým z nich bol známy dirigent Charles Dutoit, tretím americký klavirista Stephen Kovacevich.

Martha Argerichová zaujala hudobnú verejnosť svojím temperamentom, rebelantským duchom, a predovšetkým spontánnou a nenásilne virtuóznou interpretáciou diel. Napriek tomu že je klaviristkou neobyčajných možností, jej technika hry je považovaná za veľmi svojskú a nepríkladnú, podobne ako tomu bolo u Vladimira Horowitza.

Jej repertoár je široký, zahŕňa na jednej strane skladby klasicizmu (klavírne koncerty Haydna a Mozarta) a skorého romantizmu, na druhej strane skladby 20. storočia, ktorými si získala najväčšie uznanie. Vytvorila početné nahrávky diel Chopina, Schumanna a Ravela. V koncertnej literatúre sa sústredila hlavne na ruských autorov, z čoho vyniká predovšetkým jej interpretácia Prokofievovho Klavírneho koncertu č. 3. Vytvorila tiež množstvo nahrávok komornej hudby. Vystupuje a nahráva často s huslistom Gidonom Kremerom, violončelistom Mišou Maiským a brazílskym klaviristom a jej blízkym priateľom Nelsonom Freireom.

• Sergej Prokofiev: Klavírny koncert č. 3 C dur, Berliner Philharmoniker, Claudio Abbado (1967, Deutsche Gramophon)
• Piotr Iljič Čajkovskij: Klavírny koncert č. 1 b mol, Royal Philharmonic Orchestra, Charles Dutoit (1971, Deutsche Grammophon)
• Sergej Rachmaninov: Klavírny koncert č. 3, Berlin Radio Symphony Orchestra, Riccardo Chailly (1982, Philips)
• Olivier Messiaen: Visions de l'Amen, Alexander Rabinovič (1989, Philips)
• Dmitrij Šostakovič: Klavírne trio č. 2, Gidon Kremer, Miša Maisky (1998. Deutsche Grammophon)

• Georges Gachot: Martha Argerich, conversation nocturne. Idéale Audience, ARTE France, BR, 2002 (deutscher Titel: Martha Argerich, Nachtgespräch)
• Stéphanie Argerich: Argerich: A Daughter’s View. CH 2012.[7]

1. http://www.associatepublisher.com/e/m/ma/martha_argerich.htm
2. Článek o Marthě Argerich
3. Info na Classical Music Guide
4. Nahrávka z r. 1949 na YouTube
5. Seznam nahrávek
6. Prodej CD s nahrávkou z roku 1949 na eBay
7. Martin Meyer: Mutter Martha und ihre Töchter. v: Neue Zürcher Zeitun, 4. apríl 2013, prístup 5. apríl 2013.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martha Argerichová

• Martha Argerichová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Progetto Martha Argerich
• Interview
• Martha Argerichová