Mars Reconnaissance Orbiter

• HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) – polychromatická kamera pracujúca vo viditeľnej oblasti spektra s vysokým rozlíšením (30 – 60 cm/pixel)
• CTX (Context Camera) – monochromatická kamera so širokouhlým objektívom a nízkym rozlíšením (8 m/pixel) pre snímky väčších území pre lokalizáciu snímok z kamery HiRISE
• MARCI (Mars Color Imager) – širokouhlá globálna farebná kamera MARCI snímkujúca vo viditeľnej a ultrafialovej oblasti spektra pre synoptické snímkovanie oblačnosti a sezónnych zmien povrchu, najmä polárnych čiapočiek
• CRISM (Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars) – hyperspektrálne zobrazujúci spektrometer pre informácie o zložení povrchu, najmä pre zisťovanie prítomnosti minerálov obsahujúcich vodu
• MCS (Mars Climate Sounder) – rádiometer pracujúci vo viditeľnej a infračervenej oblasti spektra pre meranie výškového profilu teplôt, obsahu vodnej pary a prachu v atmosfére a ľadu alebo inovate na povrchu planéty
• SHARAD (Shallow Radar) – rádiolokátor pre zisťovanie prítomnosti vodného ľadu v hĺbkach do 1 kilometra pod povrchom terénu

Kresba sondy

Prevádzkové vybavenie sondy bude využité pre tieto experimenty:

• Gravity Field Investigation Package – experimenty pre výskum gravitačného poľa
• Atmospheric Structure Investigation Accelerometers – akcelerometre pre výskum výškového profilu hustoty atmosféry počas atmosférického brzdenia

Ďalej sonda nesie tri technické experimenty v rámci vývoja budúcich sond:

• Electra UHF Communications and Navigation Package – komunikačný a navigačný súbor pre prenos dát medzi Zemou a sondami na povrchu planéty a pre ich lokalizáciu
• Prototyp komunikačného zariadenia pracujúceho v pásme 20 až 30 GHz.
• Optical Navigation Camera – optická navigačná kamera pre určovanie polohy sondy pomocou snímok mesiacov Fobos a Deimos

Dráha sondy – zarážky na dráhe sú po mesiacoch

Sonda bola vypustená z kozmodrómu Kennedy Space Center na Floride 12. augusta 2005 dvojstupňovou nosnou raketou Atlas 5 Model 4001. 10. marca 2006 sonda dosiahla planétu Mars, kde bola pomocou šiestich hydrazínových motorov navedená na veľmi excentrickú obežnú dráhu okolo planéty. Brzdiaci manéver trval 27 minút.

Fáza brzdenia s využitím atmosféry (tzv. aerobraking) prebiehala v období od marca do augusta 2006, až kým sonda nedosiahla potrebnú nižšiu dráhu. Túto fázu sonda ukončila 30. augusta 2006. Potom vysunula anténu a odstránila krytky zo šošoviek inštalovaných kamier, aby mohla začať vlastný vedecký výskum planéty. Základná vedecká misia trvala do decembra 2008. Jej hlavným cieľom bolo snímkovanie povrchu s vysokým rozlíšením, čo umožní detailné naplánovanie ďalších expedícií automatických sond. V marci 2008 sonda prostredníctvom kamery HiRISE zachytila lavíny na Marse. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov. Zosunutý materiál bol pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu.

V apríli 2009 na snímkach kamery HiRISE vedci objavili na severnej pologuli Marsu malé, čerstvo vytvorené krátery. Okolo kráterov bol pozorovaný biely materiál a jeho spektrálnou analýzou sa potvrdilo, že ide o vodný ľad.

V období od 3. júna do 9. júna 2009 sonda prerušila svoju vedeckú činnosť. Dôvod výpadku bol neočakávaný reset palubného počítača a následný prechod sondy do bezpečnostného módu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mars Reconnaissance Orbiter

• Oficiálna stránka
• Článok na serveri kosmo.cz (po česky)
• Stránka v databáze kozmických sond spaceprobes.kosmo.cz (po česky)
• Mars Reconnaissance Orbiter v encyklopédii SPACE-40 (po česky)