Mars Observer

• Stanoviť globálne rozloženie prvkov a minerálov na povrchu
• Vykonať globálne zmapovanie povrchu a gravitačného poľa
• Zistiť stav marťanského magnetického poľa
• Sledovať sezónne zmeny, množstvo, zdroje a spad prachových častíc
• Preskúmať štruktúru a cirkuláciu atmosféry

Vlastné telo a elektronická časť sondy vychádzala z konštrukcie družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala tvar kvádra o rozmeroch 2,1 × 1,5 × 1,1 m. [3] V priebehu preletovej fázy boli ramená vysokoziskovej antény, magnetometra (MAG/ER) a gama spektrometra (GRS) rozložená len čiastočne. Pri plnom rozvinutí mali ramená MAG/ER a GRS dĺžku 6 m. Anténa bola umiestnená na ramene s dĺžkou 5,5 m, čím by bolo zabezpečené, že anténa nebude tieniť solárne panely sondy.

Zmeny orientácie zabezpečovali štyri raketové motory. Informácie o polohe zariadenia určoval snímač horizontu (určovalo smer nadiru, keď sonda pracovala na obežnej dráhe), šesť hviezdnych snímačov, gyroskopy a akcelerometre (na meranie zmeny polohy a rýchlosti) a box s piatimi slnečnými senzormi.

Mars Observer počas príprave k štartu

Napájanie zaisťoval šesťdielny solárny panel s rozmermi 7,0 × 3,7 m. [3] V priebehu preletovej fázy misie boli roztiahnuté len štyri diely, pretože sonda bola bližšie k Slnku. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni planéty boli k dispozícii dve nikel-kadmiové batérie, každá s kapacitou 43 Ah.

Počas prvých štyroch mesiacov od vstupu na orbitálnu dráhu boli naplánované merania pomocou prístrojov MAG/ER, GRS a termálneho spektrometra TEN (Thermal Emission Spectrometer) a potom po dosiahnutí finálne obežnej dráhy mala sonda začať mapovať povrch. To malo prebiehať počas jedného marťanského roka.

Fáza letu medzi Zemou a Marsom bola predovšetkým využitá na kontrolu a kalibráciu prístrojov a zariadení. Prebiehal aj zber dát pomocou MAG/ER a GRS a experiment s výskumom gravitačných vĺn.

Kontakt so sondou Mars Observer bol z neznámych dôvodov stratený 21. augusta 1993, tri dni pred plánovaným vstupom na obežnú dráhu, a nikdy už nebol obnovený. Nie je známe, či bola sonda schopná pomocou automatického programu vstúpiť na obežnú dráhu Marsu alebo či okolo planéty len preletela a teraz sa nachádza na heliocentrickej dráhe. [4] špekulovalo sa, že pravdepodobne došlo k explózii v palivovom potrubí v priebehu tlakovacích procedúr[4] pri príprave na spustenie motora sondy, ktorý mal korigovať vstup na obežnú dráhu. Predpokladá sa, že sa palivo vplyvom netesných ventilov zmiešalo s oxidačným činidlom mimo spaľovacej komory.

Hoci neboli splnené primárne ciele misie, prebiehalo meranie a zber dát až do chvíle straty kontaktu. Celková cena misie Mars Observer vrátane vývoja, konštrukcie, štartu a pozemnej podpory sa odhaduje na 980 miliónov dolárov.[3] Niektoré prístroje a experimenty však využili nasledujúce tri sondy k Marsu - Mars Global Surveyor, ktorý štartoval v roku 1996, Mars Odyssey (2001), a Mars Reconnaissance Orbiter (2005).

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mars Observer na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Mars
• Prieskum Marsu kozmickými sondami
• Areografia

• Údaje o sondě na Space.40 (po česky)
• Informácie o sonde na stránkach NASA (po anglicky)

Portál kozmonautika