Mars Observer

Mars Observer bola vedecká sonda NASA určená pre areologický prieskum a štúdium klímy planéty Mars z obežnej dráhy. Odštartovala 25. septembra 1992 pomocou rakety Titan 3 z leteckej základne Eastern Test Range na myse Canaveral. Tri dni pred vstupom na obežnú dráhu planéty bol so sondou stratený rádiový kontakt a už nikdy nebol obnovený.[2]

1992-063A – Mars Observer

Prevádzkovateľ:NASA
Výrobca:NASA
Typ misie:planetárna sonda
Dátum štartu:25. september 1992, 17:05:01 UTC
Kozmodróm:Eastern Test Range
Nosná raketa:Titan 3
NSSDC ID:1992-063A Space 40
Kat. číslo:22136
Hmotnosť:1018 kg[1]

Hlavné ciele misie

  • Stanoviť globálne rozloženie prvkov a minerálov na povrchu
  • Vykonať globálne zmapovanie povrchu a gravitačného poľa
  • Zistiť stav marťanského magnetického poľa
  • Sledovať sezónne zmeny, množstvo, zdroje a spad prachových častíc
  • Preskúmať štruktúru a cirkuláciu atmosféry

Konštrukcia sondy, vybavenie

Vlastné telo a elektronická časť sondy vychádzala z konštrukcie družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala tvar kvádra o rozmeroch 2,1 × 1,5 × 1,1 m. [3] V priebehu preletovej fázy boli ramená vysokoziskovej antény, magnetometra (MAG/ER) a gama spektrometra (GRS) rozložená len čiastočne. Pri plnom rozvinutí mali ramená MAG/ER a GRS dĺžku 6 m. Anténa bola umiestnená na ramene s dĺžkou 5,5 m, čím by bolo zabezpečené, že anténa nebude tieniť solárne panely sondy.

Zmeny orientácie zabezpečovali štyri raketové motory. Informácie o polohe zariadenia určoval snímač horizontu (určovalo smer nadiru, keď sonda pracovala na obežnej dráhe), šesť hviezdnych snímačov, gyroskopy a akcelerometre (na meranie zmeny polohy a rýchlosti) a box s piatimi slnečnými senzormi.

Mars Observer počas príprave k štartu

Napájanie zaisťoval šesťdielny solárny panel s rozmermi 7,0 × 3,7 m. [3] V priebehu preletovej fázy misie boli roztiahnuté len štyri diely, pretože sonda bola bližšie k Slnku. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni planéty boli k dispozícii dve nikel-kadmiové batérie, každá s kapacitou 43 Ah.

Počas prvých štyroch mesiacov od vstupu na orbitálnu dráhu boli naplánované merania pomocou prístrojov MAG/ER, GRS a termálneho spektrometra TEN (Thermal Emission Spectrometer) a potom po dosiahnutí finálne obežnej dráhy mala sonda začať mapovať povrch. To malo prebiehať počas jedného marťanského roka.

Preletová fáza

Fáza letu medzi Zemou a Marsom bola predovšetkým využitá na kontrolu a kalibráciu prístrojov a zariadení. Prebiehal aj zber dát pomocou MAG/ER a GRS a experiment s výskumom gravitačných vĺn.

Kontakt so sondou Mars Observer bol z neznámych dôvodov stratený 21. augusta 1993, tri dni pred plánovaným vstupom na obežnú dráhu, a nikdy už nebol obnovený. Nie je známe, či bola sonda schopná pomocou automatického programu vstúpiť na obežnú dráhu Marsu alebo či okolo planéty len preletela a teraz sa nachádza na heliocentrickej dráhe. [4] špekulovalo sa, že pravdepodobne došlo k explózii v palivovom potrubí v priebehu tlakovacích procedúr[4] pri príprave na spustenie motora sondy, ktorý mal korigovať vstup na obežnú dráhu. Predpokladá sa, že sa palivo vplyvom netesných ventilov zmiešalo s oxidačným činidlom mimo spaľovacej komory.

Hoci neboli splnené primárne ciele misie, prebiehalo meranie a zber dát až do chvíle straty kontaktu. Celková cena misie Mars Observer vrátane vývoja, konštrukcie, štartu a pozemnej podpory sa odhaduje na 980 miliónov dolárov.[3] Niektoré prístroje a experimenty však využili nasledujúce tri sondy k Marsu - Mars Global Surveyor, ktorý štartoval v roku 1996, Mars Odyssey (2001), a Mars Reconnaissance Orbiter (2005).

Referencie

  1. NSSDC - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.
  2. MEK - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.
  3. Der Mars Observer - odsekDer Flug' [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.
  4. Astro.pef.zcu.cz - Mars Observer [online]. [Cit. 2007-09-25]. Dostupné online.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mars Observer na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Pozri aj

Externé odkazy

Portál kozmonautika
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.