Marína Paulínyová

Rané detstvo prežila v Turci na Slovensku. Dominantnú úlohu pri tvorbe jej osobnosti mala jej rodina a otec, ktorí boli národne cítiaci. Zlá ekonomická situácia však donútila rodinu opustiť Slovensko a skúsiť šťastie za veľkou mlákou. V roku 1905 odišla s rodičmi do Ameriky. Paulínyovci sa usadili v meste Stamford neďaleko New Yorku - v jednom z najmenších štátov USA - Connecticute. Jej otec zahynul ako 50 ročný v USA kde si chcel zarobiť a vrátiť sa na Slovensko. Jeho cieľ bolo pomôcť rodine ekonomicky. Napriek tomu, že Marína odišla relatívne malá, celý život si zachovala vrúcny vzťah ku svojej krajine a pomáhala jej ako len mohla. Napriek tomu, že sa túžila vrátiť na Slovensko pre dejinné udalosti a tragický skon sa Maríne tento sen nenaplnil.

Prvá významná udalosť M. Paulínyovej v jej živote bola, že sa zapojila ako mladé dievča do pomoci ktorú organizoval Americký Červený kríž pre legionárov pri návrate do vlasti. Absolvovala ošetrovateľský kurz ČK a na jar 1919 nastúpila v San Franciscu spolu s lekármi a ošetrovateľkami na loď vezúcu potraviny lieky, šatstvo. Koncom júna priplávali na Sibír do Vladivostoku - tu končí Transsibírska magistrála. Pomáhala čs. légiám, prešla s nimi ako zdravotníčka a tlmočníčka polovicu sibírskej anabázy a zažila stroskotanie lode U.S.A.T. Heffron. Počas tisíce kilometrov trvajúceho cestovania vlakmi zo Sibíri cez Japonsko a následne loďami zo Singapuru do USA ohrozovali legionárov choroby a odbornú starostlivosť potrebovali, ranení a chorí. Preto im bolo potrebné zabezpečiť lekárov, ošetrovateľky a tlmočníkov ovládajúcich slovenský jazyk. Do ČSR sa vrátila s posledným transportom vojakov v roku 1921. Na vtedajšiu dobu to bol nepredstaviteľný počin pre mladé dievča.

Potom po ukončení prvej svetovej vojny, keď vzniklo Česko-Slovensko, tak opäť sa zapojila do činnosti na Slovensku. Mala skúsenosti s Y.W.C.A. (The World Young Women's Christian Association), hnutím mladých kresťanských žien v Amerike. Y.W.C.A. je hnutím pracujúcim pre posilnenie postavenia, vedenia a práv žien, mladých žien a dievčat. Snažila sa o vybudovanie pobočky na Slovensku. V tej dobe to bolo nóvum, aby sa ženy postavili takto za svoje práva. Išlo o sociálnu prácu.

Potom nasledovalo obdobie, keď sa vrátila v roku 1924 do USA a pôsobila v meste Chicago. Zaoberala sa predajom umeleckých výrobkov a tým aj propagáciou Slovenska a Československa v Československom umeleckom štúdiu - The Czechoslovak Art Studio - Chicago, Michigan Boulevard 717 N.

V roku 1936 sa vrátila opäť do vlasti a zakladala kanceláriu pre cestovný turistický ruch v Bratislave Slovakotour. Milan Hodža ju poveril aby ho založila a viedla. Stala sa riaditeľkou Slovakotouru. Bolo to obdobie troch rokov keď sa pomaly blížila druhá svetová vojna. V tejto dobe bolo veľmi dôležité aby sa o Československu poskytovali pravdivé a skutočné informácie, a v tomto zohrala M. Paulínyová významnú úlohu ako diplomat. Mala kontakty v Amerike, sprevádzala novinárov, politikov, ale významné osobnosti aj z iných oblastí.

Potom nastalo obdobie druhej svetovej vojny. Keď sa schyľovalo k vzniku Slovenského štátu stala sa nežiaducou osobou a do poslednej chvíle odkladala svoj odchod do exilu. Deň na to ako odcestovala bola už hľadaná políciou. V zahraničí sa zapojila do exilovej práce. V Londýne sa ustanovil exilový Česko-slovenský červený kríž a ona sa stala jeho podpredsedníčkou. Jej mohli ďakovať za pomoc početné jednotky československej armády smerujúce do Británie aj prúdy utečencov. Získala pre nich podporu vplyvných londýnskych mecénov, finančnú a materiálnu pomoc od krajanov v USA a Kanade, pomoc medzinárodného výboru (MV) ČK v Ženeve. Zabezpečila pomoc tisícom príslušníkov našej armády, ktorých zajala nemecká armáda a Nemecko im nepridelilo štatút vojnových zajatcov, preto v zajateckých táboroch nedostali materiálnu pomoc. M. Paulínyová ju zabezpečila cez Britský Červený Kríž, vďaka čomu zajatecké oddelenie ČSČK v Londýne, ktoré viedla, odosielalo každému nášmu zajatcovi štyrikrát mesačne potravinové balíčky a raz za štvrťrok balík so šatstvom. Len ten, kto prežil utrpenie v zajateckých táboroch, mohol oceniť obrovský význam tejto pomoci. Jej náplňou bola hlavne starostlivosť o vojnových zajatcov, repatriantov a čs. letcov bojujúcich v RAF. Po potlačení Slovenského národného povstania osobne v sídle MV ČK zabezpečila potravinovú pomoc našim zajatcom v nemeckých koncentračných táboroch, dojednala povojnovú pomoc Československu, nákup liekov vo Švajčiarsku aj ich dodávky lietadlami MVČK na naše územie. Takto pôsobila v Londýne až do roku 1945. Po skončení vojny stihla vybaviť pre Slovensko niekoľko zásielok zdravotníckeho materiálu, vrátane nových sanitných áut. Potom po návrate repatriantov ČSR sa chystala naspäť domov.

Päť mesiacov po skončení vojny 5. októbra 1945 krátko po štarte lietadla Consolidated B-24 Liberator 311 začal horieť motor na ľavom krídle, lietadlo sa zrútilo a zhorelo. V lietadle tragickou smrťou zahynuli všetci cestujúci aj celá posádka, ktorá chcela letieť do Prahy – na letisko Ruzyně.[1][2] Obete tohoto nešťastia majú spoločný pomník na Brookwood Cemetery v Surrey v Anglicku.

Noviny vtedy o nej písali, že je ako novodobý Štefánik. Ale komunistom sa nehodila rovnako, ako ľudákom, takže sa ju pokúsili z dejín vymazať. Vieme o nej len vďaka statočným príbuzným, ktorí zachovali o nej dokumenty. Bola úspešnou ženou s dlhodobým a silným vzťahom k rodnej vlasti ktorú milovala a jej hrdinstvo ostane v srdci a pamäti národa.

Vyznamenanie za mimoriadne zásluhy in memoriam v roku 1947 – Česko-slovenský vojnový kríž 1939

• Slovenský biografický slovník
• Českoslovenští letci v německém zajetí 1940-1945 - Autor: doc. PhDr. Ladislav Kudrna, Ph.D., Vydavateľstvo: Naše vojsko, Praha, 2005
• Ako sme kedysi žili - Autor: Zora Mintálová Zubercová, Vydavateľstvo: Slovart, spol. s r.o., 2017
• Svobodné slovo - novinový článok s názvom Marina Pauliny, 14. október, 1945, Praha, strana č.2
• Rudé právo - novinový článok s názvom za Marinou Pauliny, 13. október, 1945, titulná strana
• Národní obroda - novinový článok s názvom Listina mrtvých při katastrofě letadla, 9. október, 1945, strana č.2
• V službách rodnej krajiny (pri príležitosti 110. výročia narodenia Maríny Paulínyovej) - Zborník KMETIANUM, knižnica v 1. budove SNM (Múzeum Andreja Kmeťa), ročník XI., Autor: Zora Mintalová Zubercová, 2008,

• Zdroj článku: Výskum ktorý urobila historička Mgr. Zuzana Francová na tému Marína Paulíny pre Slovensko dnes, magazín o Slovensku, rozhlasová relácia, 2013.