Maorijčina
Maorijčina (iné názvy: maori[2], maorčina[3]) je jazyk východoaustronézskych jazykov a typický predstaviteľ jazykov Polynézie[4].
| maorijčina (Māori) | |||
| Štáty | Nový Zéland | ||
|---|---|---|---|
| Región | Polynézia | ||
| Počet hovoriacich | 157 110 [1] | ||
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100. | ||
| Klasifikácia | austronézske jazyky | ||
| Písmo | latinka | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk | Nový Zéland | ||
| Regulátor | Māori Language Commission | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | mi | ||
| ISO 639-2 | mri | ||
| ISO 639-3 | mri | ||
| SIL | mri | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | mi.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Te mātāpunenga utukore | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Hovorí ňou ešte asi polovica Maoriov (teda asi 150 000 ľudí alebo asi 300 000[4]) na Novom Zélande a je spolu s angličtinou úradným jazykom Nového Zélandu.
Dvojjazyčnosť je bežná, mladá generácia uprednostňuje angličtinu.
Ide o prevažne analytický typ jazyka. V jazyku existuje bohatá ústna a písaná literatúra.[4]
Referencie
- Statistics New Zealand:Language spoken (total responses) for the 1996-2006 censuses (Table 16).
- maorijčina. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 695.
- HORECKÝ, Ján. Základy jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 175 s. Dostupné online. S. 164.
- GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 419 – 420.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.