Mandolína
Mandolína je brnkací strunový hudobný nástroj lutnového[1][2] alebo mandolového[3] typu so štíhlym, krátkym krkom s pražcami.
Mandolína | |
mandolína | |
V iných jazykoch | |
---|---|
tal. mandolino | |
nem. Mandoline | |
angl. mandolin | |
franc. mandoline | |
špa. mandolina | |
Klasifikácia | |
Podľa orchestrálnej praxe | Brnkacie nástroje |
Podľa spôsobu vzniku tónu | Chordofóny |
Tónový rozsah | |
Príbuzné nástroje | |
Zvuková ukážka | |
Mandolína
|
Objavuje sa od 16. storočia ako ľudový nástroj v Taliansku (v rôznych prevedeniach a veľkostiach).[2] Jej predchodcom bola mandola.[4] Jej vývoj bol ukončený v polovici 17. storočia.[3] Od 18. storočia sa vyskytovala vo Francúzsku a v polovici 19. storočia takmer v celej Európe.
Mandolína má 4 – 6 strún, ktoré sú vedené dvojmo. Telo tvorí vypuklý korpus hruškovitého tvaru.
Existuje viacero typov mandolín[3][4]:
- srdcová
- portugalská
- talianska
- milánska
- neapolská
Najobľúbenejšia je neapolská mandolína so 4 strunami, ktorá je ladená ako husle (g – d1 – a1 – e²).[1]
Referencie
- mandolína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395 – 396.
- mandolína. In: Malá československá encyklopedie IV M – Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75.
- mandolína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529.
- MICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 611 s. ISBN 80-7106-238-3. S. 43.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.