Maia Sanduová

23. decembra 2015 založila politické hnutie z ktorého sa neskôr vyvinula Strana akcie a solidarity (Partidul Acțiune și Solidaritate, PAS), za ktorú kandidovala v priamych prezidentských voľbách v roku 2016. V prvom kole získala 38,2 % ako druhá po Igorovi Dodonovi s 48,5 %. V druhom kole zvíťazil prorusky orientovaný Igor Dodon s 52,11 % oproti 47,89 % Sanduovej.[5][6]

Od 24. júla 2012 do 30. júla 2015 pôsobila Maia Sanduová ako ministerka školstva. Krátko po jej vymenovaní začala s radom reforiem. Zmenené boli najmä pravidlá pre vykonávanie štátnych skúšok na stredných a vysokých školách. Snažila sa tak zabrániť podvádzaniu počas testov. Pri vchodoch škôl boli nainštalované detektory kovov a učebne boli vybavené kamerami. Študenti, ktorí boli pristihnutí, že počas písomného testu podvádzali, stratili právo skúšku opakovať. Zmeny boli spoločnosťou prijímané kontroverzne, pretože mnoho občanov a politikov sa domnievalo, že takáto kontrola pri skúškach na študentov vyvíja priveľkú psychickú záťaž.[7] Ďalšou zmenou bolo uprednostnenie vyučovania anglického jazyka na úkor ruského. Od roku 2014 je teda podľa učebných osnov angličtina povinným predmetom pre všetkých a ruština len predmetom voliteľným.[8]

V parlamentných voľbách v roku 2019 jej Strana akcie a solidarity vytvorila spoločne so stranou PPDA (Partidul Platforma Demnitate și Adevăr) Andreia Năstaseho proeurópsky volebný blok ACUM, ktorý získal 26 zo 101 kresiel jednokomorového parlamentu.[9] 8. júna 2019 parlament Sanduovú schválil za premiérku v koaličnej vláde vytvorenej s víťaznou Stranou socialistov Moldavskej republiky (Partidul Socialiștilor din Republica Moldova, PSRM).[10] Ešte v ten deň vyhlásil Ústavný súd Moldavska vymenovanie jej vlády za protiústavné a odobral Igorovi Dodonovi právomoci prezidenta, čo vyvolalo ústavnú krízu.[11] 15. júna Ústavný súd toto stanovisko zmenil, uznal vznik jej vlády v súlade s ústavou a potvrdil Dodonove právomoci prezidenta.[12][13]

Socialisti, koaličný partner strany ACUM, vyvolali po nezhodách ohľadom procesu menovania generálneho prokurátora 12. novembra 2019 hlasovanie o dôvere jej vláde. Zo 101 poslancov sa 63 postavilo proti Sanduovej a tá bola nútená podať demisiu.[14] Po dvoch dňoch bol menovaný ako jej nástupca Ion Chicu, bývalý minister financií, ktorý sa zaviazal prehĺbiť vzťahy Moldavska s Európskou úniou.[15]

Štyri roky po neúspešných voľbách opäť kandidovala na post prezidenta a 1. novembra 2020 postúpila do druhého kola z prvého miesta s 36 % hlasov pred obhajujúcim Dodonom s 33 %.[16] Sanduová opäť viedla proeurópsku kampaň a prisľúbila finančnú podporu z Európskej únie, Dodonovi naopak vyjadril podporu Vladimir Putin. V druhom kole, ktoré sa konalo 15. novembra, získala podľa predbežných výsledkov vyše 57 % hlasov.[17] Úradujúci prezident Igor Dodon uznal v pondelok porážku a pogratuloval Sanduovej k víťazstvu. Vyzval tiež občanov k pokojnému odovzdaniu moci bez protestov.[18] Sanduová by mala zložiť prezidentskú prísahu a byť menovaná do úradu do 45 dní od volieb.[19][2]

Prezidentský sľub zložila 24. decembra 2020.[20][21]