Mólos (otec Mériona)

Mólos (starogr. Μῶλος – Mólos) je v gréckej mytológii nemaželský syn Deukalióna, syna krétskeho kráľa Minóa,[1] alebo podľa inej verzie brat Deukalióna.[2]

Antický autor Diodoros uvádza, že krétsky kráľ Minos mal dvoch synov, Deukalióna a Móla. Mólovi sa narodil syn Mériones a Deukalión sa stal otcom Idomenea, ktorý spolu s Mérineom prijali výzvu Agamemnóna na vojenskú výpravu proti Tróji. K brehom Tróje sa potom priplavili s vojskom na deväťdesiatich lodiach. Z vojny sa obaja šťastlivo vrátili domov, kde ich čakalo vrelé privítanie a keď neskôr umreli, usporiadali im veľkolepý pohreb. Aby ich sláva ostala nesmrteľná, Kréťania im na náhrobný kameň v Knósse vytesali nápis: „Hľa, Idomeneov hrob v Knósse, a po jeho boku som ja, Meriones, syn Móla“.[2]

Homér vo svojom epickom diele Iliada opisuje prilbu, ktorú dostal Mériones od svojho otca Móla: „prilbu z hovädzej kože vnútri stuženú pletencom z remeňov mnohých a zvonku zdobenú z oboch strán tesákmi diviaka lesklozubého, nahusto, krásne a zručne“.[3]

Meno Mólovho syna Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra[4] zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15. – 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.[5]