Ludmila Brožová-Polednová

Bola absolventkou (tzv. robotníckou prokurátorkou) dvojročnej Právnickej školy pracujúcich - absolventka Právnickej školy pracujúcich (1. 12. 1948 až 30. 11. 1949) Ludmila Biedermannová-Brožová-Polednová, zaradená od 1. 4. 1950 do cirkevného odd. SP prokurátora Čížka, v skutočnosti však bez právnického vzdelania a praxe. Komunistickou stranou bola dosadená na miesto prokurátora, z ktorého sa po roku 1948 stala kľúčová osoba pri riadení, inscenácii a manipulácii súdnych procesov.[3]

Je známa ako prokurátorka z vykonštruovaných procesov v dobách stalinizmu v 50. rokoch, napríklad s JUDr. Miladou Horákovou a spol. alebo tiež s Vítom Tajovským. Ako mladá bola vybraná do procesu s Horákovou zrejme preto, aby tri obvinené ženy súdené mužom nevzbudili u verejnosti ľútosť (tiež mala už prax pri vyšetrovaní Dr. Josefa Toufara, ktorý 25. februára 1950 zomrel, pozri Číhošťský zázrak). Brožová svoju vinu vždy popierala, existuje filmový záznam jej fanatického prejavu proti Dr. Horákovej. Osobne sa zúčastnila licitácie v kolektíve sudcov, prokurátorov námestníka ministra spravodlivosti Karla Klosa s návrhom trestov ešte pred súdnym procesom. Angažovala sa pre odmietnutie milosti pre Horákovou u prezidenta republiky. Zúčastnila sa jej popravy vo väznici na Pankráci, v ten istý deň po výkone trestu smrti reční Brožová na zvolanej manifestácii na námestí Prokopa Holého v Prahe na Žižkove o úspechu súdu.[4][5] S ​​výnimkou prvých štyroch mesiacov roku 1956, kedy bola na materskej dovolenke, spracovávala Ludmila Brožová na Krajskej prokuratúre v Plzni všetky žaloby v protištátnych veciach od začiatku roka 1953 do apríla 1964.[6]

Jej činnosť ako prokurátorky je tiež možno považovať ako ukážku tzv. triednej justície, teda za rovnaké činy mali navrhovať rozdielne trestné sadzby podľa triedneho postavenia: továrnik prísnejšími trestami, robotník miernejšie.[7]

Major polície Ilja Pravda obvinil Brožovú ako poslednú žijúcu prokurátorku spolu s vtedajším brutálnym vyšetrovateľom Milanom Moučkom za podiel na justičných vraždách v procese s Miladou Horákovou prvýkrát v roku 2006, kedy bol prípad vrátený prokurátorom na došetrenie.[8]

Druhýkrát bola v júli 2007 obvinená Brožová už sama na základe novo objavených materiálov v Národnom archíve.[9][10] Tieto údajne novo nájdené materiály však publikoval v roku 1995 historik Karel Kaplan v knihe o procese s Miladou Horákovou.[5]

Dňa 1. novembra 2007 bola bývalá prokurátorka Mestským súdom v Prahe odsúdená k osemročnému nepodmienečnému trestu. Predseda senátu Petr Braun pripustil, že Brožová zo zdravotných dôvodov možno nenastúpi na výkon trestu, zdôraznil však dôležitosť samotného odsúdenia ako takého aj v kontexte morálneho odsúdenia zločinov komunizmu.[11][12] Dňa 10. februára 2008 Vrchný súd v Prahe rozhodol, že štvornásobná justičná vražda z roku 1950 je premlčaná, a tým tak Brožovú oslobodil.

Najvyšší súd z podnetu najvyššej štátnej zástupkyne však prípad vrátil vrchnému súdu na posúdenie a dňa 11. septembra 2008 bola Brožová odsúdená na 6 rokov odňatia slobody nepodmienečne, pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Využitá bola pre ňu právna úprava z čias Rakúska-Uhorska, platná ešte v čase procesu s Miladou Horákovou, ktorá pripúšťala nižšiu trestnú sadzbu.[13][14][15][16][17] Žiadosť najvyššej štátnej zástupkyne o milosť pre Brožovú u prezidenta republiky bola zamietnutá.[18] 19. marca 2009 nastúpila na výkon trestu do väznice vo Svetlej nad Sázavou.[19][20] Jej advokátka oznámila, že podá ústavnú sťažnosť,[21] ale tú v júli 2009 Ústavný súd odmietol a definitívne tak potvrdil šesťročný trest väzenia. Následne zamietol súd žiadosť o prerušenie výkonu trestu.[22]

21. decembra 2010 udelil prezident Václav Klaus Brožovej-Polednovej milosť. Jej udelenie bolo vysvetlené tým, že prezident "prihliadol k vysokému veku odsúdenej, k tomu, že časť trestu už vykonala, a k jej zdravotnému stavu."[23][24] Po svojom prepustení Brožová-Polednová svojich činov neľutovala a milosť prezidenta považovala za samozrejmosť. Pozastavila sa však nad tým, že za účasť na procese nebol odsúdený žiadny sudca.[25]

Na svoje odsúdenie sa sťažovala aj u Európskeho súdu pre ľudské práva, kde prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že jej konanie nebolo v 50. rokoch 20. storočia trestné a že Česká republika v jej prípade porušila právo na spravodlivý proces. Jej sťažnosť bola ale zamietnutá, pretože mala možnosť sa vyjadriť ku všetkým dôkazom, bola odsúdená podľa vtedy účinného zákona a pretože si musela byť pri svojom právnickom vzdelaní aj predchádzajúcich skúsenostiach prokurátorky vedomá, že celý proces bol dopredu zmanipulovaný. Podľa súdu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemôže "poskytovať ochranu likvidovaniu politických oponentov prostredníctvom trestov smrti ukladaných v konaní, ktoré zjavne porušuje právo na spravodlivý proces a najmä právo na život."[26][27]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludmila Brožová-Polednová na českej Wikipédii.

• ZÍDEK, Petr. Příběh herečky : Ludmila Brožová a její svět. Praha : Dokořán, 2010. 264 s. ISBN 978-80-7363-259-5.

• Proces so skupinou Milady Horákovej

• Zvukový záznam zo záverečnej reči Brožovej z procesu s Miladou Horákovou a spol
• Zomrela Ludmila Brožová-Polednová, prokurátorka v procese s Horákovou - spravy.pravda.sk