Švédske šance pri Ludéřove

Švédske šance pri Ludéřove je štvorcové opevnenie na zalesnenom miernom severovýchodnom svahu západne od obce orientované svojimi stranami zhruba v smere svetových strán. Valy uzavierajú plochu o rozlohe 12 560 m², jednotlivé strany opevnenia majú rozmery 115, 5 x 109 x 116 x 108 m, pred valom prebieha po celom jeho obvode priekopa. Výška valu oproti vnútornej ploche lokality je 1-2 m, prevýšenie koruny valu nad dnom priekopy sa pohybuje medzi 3 až 4 m. Nárožia opevnenia sú vyvýšené, najzreteľnejšie juhozápadné. Takmer uprostred východnej strany opevnenia sa vo vale nachádza vchod o šírke 8 m, pred ktorým priekopa nie je prerušená. Na vnútornej strane severného opevnenia, uprostred jeho dĺžky je zrejmé zahĺbenie s rozmermi 4 x 4,5 ma hĺbke asi 1 m.

Lokalita je dávaná do súvislosti s obliehaním Olomouca pruskými vojskami roku 1748, vyobrazená je však už na mape náměšťského panstva z roku 1746, kde je označená ako šanca, ktorú nechal vybudovať Žižka, teda na začiatku 15. storočia; vzhľadom na tomu, že pri spôsobe vedenia boja pri husitských vojnách podobné objekty neboli ani využívané, ani budované, možno sa dôvodne domnievať, že pôvod ludéřovskej šance je starší. Z priestoru opevnenia síce dosiaľ chýbajú overené archeologické nálezy, asi 50 m na východ je však zistené laténske sídlisko, objekt sám potom nesie všetky charakteristické znaky neskoro laténskych tzv. Viereckschanzí – v tom prípade ide o prvý a jediný objekt tohto druhu na Morave a najvýchodnejší v Európe.

Tieto štvoruholníkové valy – viereckschanze sú datované do 2. – 1. storočia pr. Kr. a dlho panoval názor, že sú to svätyne s obetnými šachtami a chrámami. V súčasnej dobe však prevažuje mienka, že ide o opevnené obytné dvorce, napriek tomu však je možné sotva považovať ich za bežné sídla. Skôr môžeme predpokladať, že ich obývali jedinci alebo skupiny výnimočného postavenia – mohli to byť veľmoži alebo druidi, patriaci ku keltskej elite; tomu by konečne zodpovedali aj niektoré nálezy, ktorým môžeme priznať kultový charakter (napr. kamenná hlava Heroa zo Mšeckých Žehrovíc, drevené plastiky jeleňov z Felbach-Schmiedenu v Bádensku-Würtembersku apod.). Interpretácia týchto objektov je však stále neistá.

• Jana Čižmářová, Encyklopédia Keltov na Morave a v Sliezsku, Praha 2004, ISBN 80-7277-249-X, str. 225 – 226.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludéřov (viereckschanze) na českej Wikipédii.