Lucien Lévy-Bruhl

Narodil sa v Paríži. Študoval hudbu, filozofiu a prírodne vedy. V roku 1884 získal doktorát na Parížskej Univerzite.
Od roku 1899 bol profesorom na Sorbonne. Vyvíjal sa najmä pod vplyvom učenia Comta, Ribota a najmä Durkheima. V roku 1925 spolu s Marcelom Maussom a Paulom Rivetom založil Ústav etnológie v Sorbonne, ktorý bol venovaný pamiatke Durkheima. Nesúhlasil s niektorými princípmi metodiky E. Durkheima, a tak v roku 1927 odišiel z Ústavu a venoval sa písaniu a cestovaniu. Prednášal na Harvarde a Univerzite v Kaliformii.
Zomrel v Paríži v roku 1939. [1]

Tvrdil, že myslenie primitívov je prelogické a ich život sa vyznačuje mystickou participáciou. Prelogické myslenie podľa neho predovšetkým znamená, že nie je schopné odlíšiť príčinu a následok. Archaický človek síce uvažuje logicky v každodenných situáciach, ale nedokáže myslieť logicky na abstraktnej úrovni. Príslušníci prírodných národov preto napríklad stotožnujú ľudskú dušu s tieňom, alebo ako austrálsky domorodci nevytvoria pojem individuálneho vlastnícctva pôdy, pretože niesú schponý uvažovať o človeku ako o samostatnej kategórii oddelenej od zeme. Archaické myslenie sa rovnako líši od civilizovaného tým, že má kolektívnu povahu. Archaický človek žije vo svete mýtov a prostredníctvom rituálov sa vzťahuje k posvätným dejinám, časom a osobám. [2]

• La Philosophie d'August Comte, Alcan, 1900
• Fonctions mentales dans les sociétés inférieures, Alcan, 1918
• La Mentalité primitive, Alcan, 1922
• Jean Jaurès, esquisse biographique, Rieder, 1924
• La Morale et la Science des Mœurs, Alcan, 1927
• Surnaturel et la nature dans la mentalité primitive, Travaux de l'Année Sociologique, Alcan, 1931
• La Mythologie primitive. Le mode mythique des Australiens et des Papous, Alcan, 1935
• Carnets, PUF, 1949

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.