Auguste Comte

Narodil sa v juhofrancúzskom Montpellieri v prísne nábožensky založenej rodine. V rokoch 1807 až 1814 vyštudoval s výborným prospechom lýceum v rodnom meste. Od roku 1814 začal študovať matematiku na parížsku École Polytechnique (uznávaná vedecká škola vo Francúzsku). V krátkom čase sa stal jednou z vodcovských osobností školy a pre aktívnu účasť na protestoch proti zastaraným metódam výučby bol po roku a pol zo školy vylúčený.

V tomto čase žije z príležitostných prác a v roku 1817 sa stal osobným tajomníkom utopického mysliteľa, Henri de Saint-Simona, ktorého vplyv je silne badateľný na jeho neskorších prácach. Stali sa spolupracovníkmi, vydávali spoločne časopisy, podieľali sa spoločne na tvorbe odborných článkov a nakoniec v roku 1824 sa ich cesty v dôsledku sporov o autorstve niektorých spoločne spracovávaných myšlienok rozišli.

Následne sa Comte niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať akademický post, preto prednášky o základoch pozitívnej filozofie usporadúval vo svojom byte. Parížski vzdelanci prijímali jeho aktivity s nedôverou, i keď vo vedeckej obci si získal niekoľko obdivovateľov, ako napr. Alexander von Humboldt, John Stuart Mill, ktorý ho podporoval finančne, alebo Emile Littré. V roku 1848 zakladá Pozitivistickú spoločnosť, od roku 1851 sa ako nadšený stúpenec Napoleona III. usiluje o založenie pozitívneho náboženstva ľudskosti.

V neskorších rokoch svojho života prišiel o väčšinu svojich príjmov a keď podporil prevrat Ľudovíta Napoleona Bonaparta v roku 1851, stratil aj väčšinu svojich podporovateľov a napokon od roku 1852 žil len zo zbierok svojich najvernejších stúpencov, s ktorými v roku 1848 založil Pozitivistickú spoločnosť a pre ktorých až do svojej smrti usporadúval pravidelné prednášky. Auguste Comte zomrel v kruhu svojich najvernejších žiakov 5. septembra 1857 a je pochovaný na parížskom cintoríne Père-Lachaise.

Comtova filozofia chce bojovať proti anarchii a uvoľnenosti mravov, snaží sa odstrániť zlo, ktoré vzišlo z revolúcie, a obnoviť tak organické a stabilné obdobie, založené na poriadku. K tomu možno podla Comta dospieť tak, že sa bude najprv pôsobiť proti zmätku v mysliach, ktorý spôsobila koexistencia myšlienok starých a moderných, logicky nezlučiteľných. Z toho vyplýva potreba preskúmať dejiny ľudského ducha a odhaliť tak prekonané viery. Toto je účel zákona troch štádií, tvoriaceho chrbtovú kosť pozitivizmu.

Cieľom Comtovho filozofického úsilia bolo:

1. skúmať metódy vied,
2. vytvoriť vedecký obraz sveta,
3. koordinovať bádania a organizovať kooperáciu medzi vedami
4. postaviť svoju pozitívnu filozofiu za základ reorganizácie spoločnosti.

Comtea podnecovali pri vytváraní myšlienok pozitivizmu okrem Saint-Simona aj také osobnosti, ako boli napr. Bacon, Galilei a Descartes.

Auguste Comte žil v búrlivom období revolúcií a uvoľňovania morálky. Hlavným cieľom jeho učenia bola reforma spoločnosti, obnova morálnych hodnôt a stability. Kurz pozitívnej filozofie (Cours de philosophie positive) je životné dielo Augusta Comteho, v ňom svoju predstavu o vývoji myslenia človeka vymedzil nasledovnou triádou:

• Teologické štádium (fiktívne): Človek sa zaoberá Bohom a nereálnymi myšlienkami toho, čo nie je schopný poznať. Človek hľadá absolútne poznanie prostredníctvom skúmania vnútornej povahy vecí. Verí, že za každým procesom je živá vôľa. Toto štádium je rozdelené do troch etáp:
  • Animizmus
  • Polyteizmus
  • Monoteizmus
• Metafyzické štádium (abstraktné): Vieru v Boha a v nadprirodzené veci nahradil vedou, abstraktnými pojmami a entitami, pričom za najvyššiu entitu stanovil Comte prírodu, v ktorej videl prameň všetkých ostatných javov.
• Pozitívne štádium (vedecké): V ňom ponúkol ako riešenie svoju víziu ideálneho spoločenského zriadenia, ktorej základom sa stal štát s pevne stanoveným poriadkom, riadený vedcami, odborníkmi a špecialistami. Chod spoločnosti mal vychádzať z poznania univerzálnych zákonov a zo snahy jej členov zohľadňovať celok (s menom Auguste Comte sa spája zavedenie pojmov "pozitivizmus" a "altruizmus").

Comta považujú za zakladateľa sociológie, ktorej názov uviedol ako prvý vo svojej šesťdielnej práci "Cours de philosophie positive" (1830 – 1842). Od Comta pochádza aj tradičné delenie sociológie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku.

Comte sociológiu vnímal ako filozofiu dejín, ktorú popisoval v zmienených troch štádiách, pričom sem zahrnul aj vlastnú pozitivistickú víziu spoločnosti. Neodráža sa v nej len štátny, právny a spoločenský vývoj (na rozdiel od Hegela), ale aj vývoj umenia, náboženstva, vedy a filozofie.

Sociológiu rozdelil na dve časti:

• teóriu prirodzeného usporiadania (spoločenská statika), jej jadrom je uvažovanie o inštitúciách, ktoré zabezpečujú rovnováhu spoločnosti. Za tie Comte považuje náboženstvo, rodinu a štát, čo zodpovedá trom základným mozgovým funkciám cítenie (rodina), jednanie (štát) a intelektu (cirkev).
• Druhou časťou Comtovej sociológie je a náuka o pokroku (spoločenská dynamika), ktorej jadrom je zákon troch štádií.

Comte dal sociológii meno a program (riadiť spoločnosť na základe poznania zákonov). Do dnešných dní sa zachoval hlavne názov vedeckého odboru. Schopnosť sociológie stabilizovať spoločenský poriadok na základe poznania zákonov fungovania spoločnosti bola v dielach jeho nástupcov spochybnená, keďže mnohí sociológovia nesúhlasili s myšlienkou, že podobné zákony existujú.

• Systém pozitívnej filozofie (1824)
• Kurz pozitívnej filozofie (6 zväzkov, 1830 – 1842)
• Pojednanie o sociológii (1851 – 1854)
• Pozitivistický katechizmus (1857)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Auguste Comte

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Comte