Lutroforos

Lutroforos alebo loutroforos (starogr. Λουτροφόρος – lutroforos) je typ starovekej keramickej nádoby.[1][2]

Apulský červenofigúrový lutroforos, maľba neznámeho maliara znázorňuje bohyňu Éós a ňou uneseného Kefala, cca 330 pred Kr., Antikensammlung Kiel, inv. číslo B 787.

Lutroforos (mn. č. lutroforoi, doslova „nesúci (vodu) do kúpeľa“), vysoká štíhla rituálna nádoba s úzkym hrdlom a s dvomi vysokými vertikálnymi uchami, sa používal pri svadbách a pohreboch mladých ľudí (v Aténach bol známy od konca 8. storočia pred Kr.[3])[1]

V starovekom Grécku bola svadba obvykle doprevádzaná rôznymi rituálmi a obradmi (ekdosi, „odovzdanie“). Obľúbeným časom sobáša (najmä v Aténach), ku ktorému dochádzalo niekedy aj po niekoľkoročnom zasnúbení, bola doba splnu Mesiaca v mesiaci Gamelión (od gamos „svadba“, či „svadobná hostina“), v čase, keď bolo v poľnohospodárstve najmenej práce.[1] Po obradoch lúčenia a po obetách bohom ženích i nevesta podstúpili rituálny kúpeľ vo vode prinesenej v nádobe lutroforos (v Aténach ho sprievod priniesol z prameňa Enneakrunos[4]) a v dome otca nevesty sa potom konala hostina.[1] Lutroforos dávali zo súcitu príbuzní alebo priatelia po svadbe, pri pohrebe alebo i na určité sviatky na hroby (do hrobov) tým, čo sa svojej svadby nedožili (hlavne do hrobov predčasne zomrelých dievčat[2]).[5]

Tvary a typy lutroforov

Lutroforos sa podľa tvaru a typu delí na: atický v tvare amfory (protoatický, nedštandardný a štandardný), atický v tvare hydrie (nedštandardný a štandardný) a na apulský (v tvare vajca: Typ I. a Typ II., a v tvare cylindra: Typ I. a Typ II.[6][7][8][3]

Atický lutroforos
  • Typ: Protoatický v tvare amfory, cca 680 pred Kr.
  • Typ: Atický neštandardný v tvare amfory, cca 600 pred Kr.
  • Typ: Atický štandardný v tvare amfory, cca 500 pred Kr.
  • Typ: Atický štandardný v tvare hydrie

Apulský lutroforos
  • Typ: Apulský v tvare vajca I., cca 340 pred Kr.
  • Typ: Apulský v tvare cylindra I.
  • Typ: Apulský v tvare cylindra II., cca 330 pred Kr.

Referencie a bibliografia
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. Ritual, Loutrophoros
  3. Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Psychology Press, 2003. ISBN 978-04-1531-916-4. S. 219.
  4. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 308.
  5. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 106.
  6. Apulische Loutrophoren, Loutrophoros
  7. Walter De Gruyter Incorporated. Kurt Bittel zum 75 Geburtstae am 5 juli 1982 in Dankbarkeit Gewidmet. Berlin : Walter de Gruyter, 1982. ISBN 978-31-1008-710-9. S. 210.
  8. Donna C. Kurtz, John Boardman. Greek burial customs. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 978-08-0140-643-0. S. 152-153.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lutroforos

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.