Lorica squamata
Lorica squamata (šupinový pancier), bola súčasť rímskej uniformy od 4. storočia pred Kr.
História a vzhľad
Rimania prevzali túto zbroj spolu s brnením Lorica hamata od Keltov, počas ich vojen v Itálii. Podobné brnenie však používali aj Gréci a pravdepodobne ho Kelti prebrali od Grékov z južnej Galie. Rimania používali túto zbroj hlavne v jazdectve, no používali ju aj pešiaci.
Zbroje typu Lorica squamata a Lorica hamata si mohli dovoliť spočiatku iba bohatší Hastati a Principes, no po mariových reformách sa tieto zbroje začali bežne používať.
V 1. až 3. storočí bola najčastejšou zbrojou legionára Lorica segmentata, no Loricae squamatae a Loricae hamatae nosili predovšetkým práporčíci a centúrioni.
V 3. storočí vznikol zvláštny generálsky model tejto zbroje. Dovtedy totiž vysokí velitelia a cisári nosili pancier Lorica muscula. Lorica squamata bola upravená do podoby, v akej bola Lorica muscula. Lorica squamata mala ramenné zdvojenie a kožené chrániče slabín a ramien. Takýto typ sa zachoval vo Východorímskej (byzantskej) ríši až do neskorých dôb stredoveku, ako nám dokazujú viaceré byzantské umelecké vyobrazenia. V 3. storočí to bola pravdepodobne najbežnejšia zbroj cisárov.
Existovali však aj bežné Loricae squamatae, ktoré opäť boli rozšírené medzi bežnými legionármi po tom, ako boli vyradené Loricae segmentatae. V tejto dobe sa šupinové a krúžkové panciere zvyknú označovať Cataphractae, od obrneného jazdca Cataphractus. V týchto neskororímskych dobách tento pancier prebrali aj Germánske kmene.
