Lorica musculata

Lorica musculata (Svalový pancier), bol pancier gréckeho pôvodu, používaný ako súčasť rímskej uniformy.

Basreliéf Barberini, 6. storočie: Justinián I. alebo Anastasios I. na koni a vojak vedľa neho majú zbroj typu Lorica muscula
Augustus v pancieri Lorica muscula, 1. stor.

História a vzhľad

Gréci tento typ panciera vymysleli pravdepodobne niekedy medzi 7. - 5. stor. pred Kr. a keď založili svoje mestá v južnej Itálií, tento pancier prevzali aj Italické kmene a Etruskovia. Tak sa zároveň dostal aj do rímskeho vojska, hoci tu ho používali iba bohatší občania, spolu s gréckou Korintskou prilbou a gréckym mečom. Tento raný typ panciera Lorica musculata bol bronzový, pričom presne kopíroval hrudné a brušné svalstvo. Tento pancier používali iba vysokí velitelia. Niekedy pred Púnskymi vojnami sa k vybaveniu panciera Lorica musculata dostali aj kožené strapce, ktoré chránili slabiny a ramená, ale ich funkcia bola viacmenej dekoratívna.

V 2. stor. pred Kr. sa objavili aj panciere Lorica musculata vyrobené z viacerých vrstiev tvarovanej hrubej kože. Tento kožený pancier sa stal veľmi obľúbený. V srdcovej časti sa medzi koženými vrstvami nachádzala kovová platnička. Kožená verzia panciera bola veľmi silná a chránila proti zraneniu možno i viac ako kovové verzie. V neskorých obdobiach republiky mal často pancier na sebe rôzne umelecké motívy a charakteristickú červenú stuhu. Zopínal sa pomocou charakteristických ramenných zdvojení. Takýto ostal pancier počas celého cisárstva. Nosili ho cisári, tribúni, legáti a iní vysokí velitelia. Na umeleckých dielach je prisudzovaný aj bežným vojakom a pretoriánom. Išlo však iba o umelcovu hellenistickú predstavu. Nie je presne známe, kedy sa tento pancier vyradil, predpokladá sa, že sa používal až do pádu Byzantskej ríše v r. 1453.

Dôkazy naznačujú, že bol súčasťou generálskej a cisárskej uniformy aj v 5. a 6. stor., hoci sa preferovali aj iné neskororímske panciere. Dokazujú to cisárske vyobrazenia na minciach a aj sochy (napr. busta cisára Leva). Najslávnejšie je zobrazenie byzantského cisára Justiniána I. sediaceho na koni v tomto pancieri. Aj v nasledujúcich obdobiach sú dôkazy o používaní tejto zbroje v byzantskej armáde. Ide tak o najdlhšie používaný typ zbroje v histórií armády [chýba zdroj]. Používal sa približne od 5. stor. pred Kr. do 15. storočia, hoci od pádu Západorímskej ríše ostal iba na východe.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.