Lorica hamata
Lorica hamata (krúžkový pancier) bola súčasť rímskej uniformy približne od 3. stor. pred Kr.
Vývoj a vzhľad
Krúžkový pancier Lorica hamata vymysleli galskí Kelti okolo roku 300 pred Kr., no tí ju vo veľkom nepoužívali, nakoľko bojovať s brnením bola pre bežného Kelta istá zbabelosť. Lorica hamata u Keltov nosili predovšetkým náčelníci.
Rimania tento pancier (spolu s pancierom Lorica squamata) prevzali a upravili ho podľa gréckych pancierov. Charakteristické bolo hlavne ramenné zdvojenie, typické pre italo-grécke panciere. Spočiatku si mohli dovoliť nosiť tento pancier iba bohatší hastati a principes, no po mariovej reforme sa stala Lorica hamata bežným pancierom každého legionára.
Začiatkom 1. stor. po Kr. sa však objavil nový, účinnejší pancier, Lorica segmentata, ktorý teraz nahradil Loricae hamatae. Avšak Lorica segmentata nikdy úplne nepotlačila Loricae hamatae, ktoré sa naďalej používali hlavne u centúrionov, práporčíkov, kavaléristov a pomocných zborov (auxilia). Existujú dôkazy, že aj niektorí bežní legionári nosili Loricae hamatae. Loricae segmentatae sa používali až do polovice 3 stor., potom sa vyradili, pričom sa Loricae hamatae a Loricae squamatae vrátili medzi hlavnú zbroj legionárov. V tej dobe sa však Lorica hamata zvykla označovať ako Cataphractae, podľa obrneného perzského jazdca (Cataphractus). Panciere z tejto doby už nemali tradičné ramenné zdvojenie. Ramenné zdvojenie sa však nepoužívalo ani u auxílií v predošlej dobe cisárstva.
Lorica hamata bola v neskorších obdobiach cisárstva používaná aj u Germánov či Peržanov. Toto brnenie sa ďalej používalo aj v stredovekej Európe a Byzancii.
