Lev Vladimirovič Rudnev
Lev Vladimirovič Rudnev (rus. Лев Владимирович Руднев * 13. marec[1] 1885, Opočka, Rusko – † 19. november 1956, Moskva) bol ruský/sovietsky architekt.
Lev Vladimirovič Rudnev | |||
ruský/sovietsky architekt | |||
| |||
Narodenie | 13. marec 1885 Opočka, Rusko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 19. november 1956 (71 rokov) Moskva, Rusko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Narodil sa v rodine učiteľa. Rodičia ho poslali do umeleckej školy v Rige. V roku 1906 bol prijatý do Akadémie Umení vo vtedajšom Leningrade, dnes Petrohrad. Veľmi rýchlo sa stal obľúbeným študentom známeho L. N. Benoa. V roku 1911 sa Rudnev začal aktívne zapájať do rôznych architektonických súťaží. O štyri roky neskôr mu bol pridelený titul „umelecký architekt“. V marci roku 1917 vyhral súťaž na postavenie pamätníka obetiam Februárovej revolúcie na Marsovom poli.
V rokoch 1922 až 1948 pôsobil na Akadémi Umení v Leningrade ako profesor. V roku 1932 bol poverený návrhom budovy Fruenzeho Vojenskej Akadémie. Táto budova sa stala významnou stavbou vo vtedajšej Sovietskej architektúre. Hlavnou ideou tejto súťaže bolo vyzdvihnúť silu, moc a odvahu Červenej armády.
Po druhej svetovej vojne sa Rudnev zapájal do obnovy zničených sovietskych miest, hlavne Voronež, Stalingrad (dnes Volgograd), Riga a mnoho ďalších. Bol poverený navrhnúť niekoľko nových bytových domov v Moskve. V týchto stavbách chcel poukázať na nezlomnosť a nepoddajnosť ľudu. Prvotný dôraz kládol na komfort až potom na ďalšie funkcie. Vravieval: „Ak chcete dobre navrhnúť byt, navrhujte ho akoby pre seba a kláďte dôraz na všetky maličkosti, ktoré človek potrebuje!“[chýba zdroj]
Jeho vrcholným dielom sa stala Lomonosova Univerzita v Moskve (1948 – 1953), na Leninovských kopcoch. Tomuto projektu venoval obzvlášť pozornosť, pretože už jeho diplomová práca bola univerzita. Keďže mal veľkú záľubu vo výškových stavbách stal sa mu tento projekt veľmi blízkym. Tri roky po dokončení univerzity, 19. novembra 1956 Lev Rudenv zomrel. Rudnev poukazoval na to, že priestor okolo budovy je veľmi dôležitý a maximálne s ňou spätý, preto nie je dobré ho zanedbať. Snažil sa spojiť architektúru s okolitým prostredím.