Anály

Anály[pozn 1] (iné názvy: letopis(y)[pozn 2][3][4], anál[4]) sú „typicky stredoveký dejepisecký žáner, ktorý zachytáva v podobe stručných chronologických záznamov pozoruhodné udalosti vzťahujúce sa k jednotlivým rokom“[5].

Staroveké anály

Anály sú prvotná forma historiografie. Medzi najstaršie zachované anály patria egyptské, blízkovýchodné a čínske (zachovali sa iba Čchun-čchiou[6]:42).[7]

V antike anály boli ročné záznamy pontifikov, ktorí mali na starosti rímsky kalendár.[8] Existovali od konca 5. stor. pred Kr., vo forme zápisov na osobitné biele tabule (lat. tabulae dealbatae), ktoré boli verejne vystavované pred sídlom najvyššieho pontifika a po skočení roku boli archivované. Udalosti začínali nástupom konzula, ktoré meno označovalo rok.[9][8] Boli zaznamenávané sviatočné dni a k jednotlivým dňom zapisovatelia pripisovali podstatné udalosti. Šlo predovšetkým o: veci z náboženského života, nadprirodzené úkazy, vojnové udalosti (víťazstvá, triumfy vojvodcov), vojnové a prírodné katastrofy.[9] Anály boli veľmi stručné, s minimálnou literárnou formou.

Najstaršie anály boli zničené počas keltského vpádu v 4. stor. pred Kr.[10] Asi v roku 123. alebo 130. pred Kr. anály zozbieral a upravil (80 zvitkov) pontifex Mucius Scaevola. Sú známe pod menom Annales maximi, do súčasnosti sa nedochovali. Zachytávali udalosti v rozmedzí 280 rokov.[8][9] Marcus Porcius Cato ich kritizoval kvôli bezvýznamnosti uvádzaných udalostí, stále však predstavovali významný prameň pre neskorších historikov.[10] Rímske anály mali autochtónny pôvod (nezávislý od gréckeho vplyvu) a mali značný prínos pre vývoj typicky rímskej historiografie.[11]

Stredoveké anály

Hoci bolo anály známe už v staroveku ako žáner boli pestované najmä v stredoveku. Vznikli na konci 7. storočia z marginalnych a medziriadkových poznámok vpisovaných do veľkonočných tabuliek či podobných liturgických pomôcok.[5][9] Rozšírenosť análov v 8.-10. storočí súvisí s úpadkom vzdelania počas sťahovania národov. Pôvodne sa v nich zaznamenávali udalosti ako: úmrtia pápežov (a iných cirkevných hodnostárov), panovníkov, prírodné katastrofy a pod.[12] Neskôr dôležité udalosti v chronologickom poradí.[13] Najvýznamnejšie vznikali v kláštoroch. Názvy análov boli podla miesta vzniku, autora, zriedkavejšie podľa témy, na ktorú sa prevažne zameriavali.[7] Najväčší rozvoj tvorby análov je spojený s franskou dynastiou Karolovcov, od konca 12. storočia ich popularita klesá (v západnej Európe). S príchodom renesancie ich obľúbenosť končí, namiesto nich nastupuje širšie prístupný historický kalendár.[5]

Pre slovenské dejiny sú podstatné Anály Franskej ríše a na ne nadväzujúce Fuldské anály. Najstaršie anály v Uhorsku sú Bratislavské anály (Annales Posonienses).[12]

Bohatú tradíciu mali anály aj v Rusku - napr. Rozprávanie o dávnych časoch.[3][4]

Hranice medzi análmi, kronikou a historickou reláciou sú problematické.[9]

Zoznam análov (s dôrazom na slovenské dejiny)
slovenský názovlatinský názovcitácia
Alamanské anályAnnales Alamannici[14]:78-79
Anály Franskej ríšeAnnales regni Francorum[14]:79
Métske anály staršieAnnales Mettenses priores[14]:79-80
Tiliove anályAnnales Tiliani[14]:80
Maximinské anályAnnales Maximiniani[14]:81
Xantské anályAnnales Xantenses[14]:99-100
Bertinské anályAnnales Bertiniani[14]:100-101
Fuldské anályAnnales Fuldenses[14]:103-106
Anály rezenského kláštora svätého Emmerama menšie-[14]:111
Laubašské a Lobbenské anályAnnales Laubacenses et Lobienses[14]:111
Weingartenské anályAnnales Weingartenses[14]:113
Svätogalské anály väčšieAnnales Sangallenses maiores[14]:117
Salzburské anály staréAnnales Iuvavenses antiqui[14]:117-118
Hersfeldské anályAnnales Hersfeldenses[14]:121-122
Altaišské anály väčšieAnnales Altahenses maiores[14]:229-230
Wissembourské anályAnnales Weissemburgenses[14]:241
Lambertove anályAnnales Lamberti[14]:241-242
Augsburské anályAnnales Augustani[14]:244-245
Ottobeuerské anályAnnales Ottenburani[14]:248
Melcké anályAnnales Mellicenses[14]:253
Hildesheimské anályAnnales Hildesheimenses[14]:256
Hradištsko-opatovické letopisyAnnales Gradicenses - Opatovicenses[14]:263-264
Salzburské anály najväčšieAnnales Iuvavenses maximi[14]:265
Gesta Ungarorum veteraGesta Ungarorum vetera[14]:269
Magdeburské anályAnnales Magdeburgenses[14]:271
Bratislavské anályAnnales Posonienses[14]:279-281
Scheftlarské anály väčšieAnnales Scheftlarienses maiores[14]:296
Admontské anályAnnales Admuntenses[15]:29
Admontské pokračovanieContinuatio Admuntensis[14]:297
Klosterneuburské pokračovanieContinuatio Claustroneoburgensis I, II, III, IV, VI[14]:297-298
Durínske krátke anály-[14]:298-299
Salzburské anály svätého RudpertaAnnales sanct Rudperti Salisburgenses[14]:301-302
Ensiedelské anályAnnales Einsidlenses[14]:303
Viedenské dominikánske anályAnnales Praedicatorum Vindobonensium[14]:303
Haličsko-volyňský letopis-[14]:307-308
Osterhofenské anályAnnales Osterhovenses[14]:318
Viedenské pokračovanieContinuatio Vindobonensis[14]:324
Augsburské anály svätého Udalrika a AfryAnnales SS. Udalrici et Afrae Augustenses[14]:324-325
Reinhardsbrunneské anályAnnales Reinhardsbrunnenses[14]:327
Lambašské pokračovanieContinuatio Lambacensis[14]:328
České anály-[14]:346
Malopoľské anályAnnales minoris Poloniae[14]:351-352
Staré české letopisy-[14]:362
Anály PoľskaAnnales Poloniae[14]:363

Poznámky
  1. Etymológia: z lat. libri annales, dosl. ročné knihy, z lat. annalis, dosl. ročný, lat. annus = rok.[1]
  2. Etymológia: letopis - kronika zapisovaná po rokoch, významový posun počet liet = počet rokov.[2]

Referencie
  1. anály. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 44.
  2. leto. In: KRÁLIK. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 324.
  3. LETOPIS. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 286.
  4. letopis. In: ŠTRAUS, František. Príručný slovník literárnovedných termínov. 2. rozš. a preprac. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005. 416 s. ISBN 80-8061-208-0. S. 200.
  5. Anály. In: MOCNÁ, Dagmar; PETERKA, Josef, a kol. Encyklopedie literárních žánrů. 1. vyd. Praha; Litomyšl : Paseka, 2004. 704 s. ISBN 80-7185-669-X. S. 16 – 18.
  6. SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Zväzok I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 40 – 46.
  7. letopisy. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), február 1978, roč. VII, čís. 80, s. 2542 – 2543. ISSN 0231-9047.
  8. anály. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Vyd. 1. Praha : Academia, 1973. 744 s. S. 53.
  9. ANNALES. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 91 – 93.
  10. ŠUBRT, Jiří. Římská literatura. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2005. 502 s. (Sborníky, slovníky, učební texty; zv. 26.) ISBN 80-7298-095-5. S. 54 – 55.
  11. CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. 2. rev. a dopl. vyd. Praha : KLP, 2008. 800 s. ISBN 978-80-86791-57-9. S. 29.
  12. ANÁLY. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 199.
  13. anály. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 50.
  14. KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.)
  15. NEMECKO-RAKÚSKE ANÁLY, KRONIKY A INÉ NARAČNÉ PRAMENE SO SLOVENSKÝMI VZŤAHMI Z 11. – 15. STOROČIA. In: KUZMÍK, Jozef. Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1987. 142 s. (Dokumentácia.) S. 25 – 48.

Ďalšia literatúra
  • LICHAČOV, Dmitrij Sergejevič. Poetika staroruské literatury. Preklad Ladislav Zadražil. Vyd. 1. Praha : Oden, 1975. 351 s. S. 237 – 253.
  • Annalen. In: Lexikon des Mittelalters : I Aachen bis Bettelordenskirchen. Studienausg. Stuttgart; Weimar : Verlag J. B. Metzler, 1999. 2018 s. ISBN 3-476-01742-7. S. 657 – 661.
  • ANÁLY. In: VOIT, Petr. Encyklopedie knihy : starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století : papír, písmo a písmolijectví, knihtisk a jiné grafické techniky, tiskaři, nakladatelé, knihkupci, ilustrátoři a kartografové, literární typologie, textové a výtvarné prvky knihy, knižní vazba, knižní obchod. 2. vyd. Zväzok I. Praha : Libri ve spolupráci s Královskou kanonií premonstrátů na Strahově, 2008. 655 s. (Bibliotheca Strahoviensis. Series monographic; zv. 2.) ISBN 978-80-7277-390-9. S. 52.
  • LETOPISY. In: VALČEK, Peter. Slovník literárnej teórie A – Ž. 2. dopl. a opr. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2006. 351 s. ISBN 80-89222-09-9. S. 203.
  • MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s. S. 167 – 168.
  • ANNALES. In: Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s. (Členská knižnice.) S. 47.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anály

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.