Leonid Alexejevič Kulik

Narodil sa v meste Derpt (dnes Tartu) v Estónsku, ktoré vtedy patrilo k Rusku. Po smrti toca sa s rodinou presťahoval na Južný Ural do mesta Troick. V roku 1903 zmaturoval na troickom gymnáziu a odišiel študovať na lesnícku akadémiu do Sankt-Peterburgu. V priebehu roka však bol za účasť na študentských nepokojoch vylúčený zo školy a povalný do armády, bojoval v rusko-japonskej vojne. Začal študovať na Tiraspolskej vojenskej škole. Po odchode do zálohy sa vrátil do Troicka a v roku 1906 sa tam podieľal na vytvorení sociálno-demokratickej organizácie, ktorá neskôr sympatizovala s boľševikmi. V roku 1908 bol vyšetrovaný v súvislosti s rozširovaním nelegálnej literatúry, za čo bol neskôr aj v roku 1909 odsúdený a uväznený. Trest si odpykával v Troicku. Po prepustení pracoval ako pomocník lesníka v obci Miass.

V roku 1911 sa ako geodet účastnil na Radievskej expedície, ktorú viedol významný ruský vedec V.I. Vernadskij. Na jeho návrh sa v roku 1912 stal spolupracovníkom petrohradského mineralogického múzea.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny vstúpil do armády. Do konca vojny dosiahol hodnosť poručíka. V roku 1918 sa zúčastnil na expedícií profesora С.М.Kurbatova, ktorá sa zaoberala výskumom nerastných surovín na Urale. Od roku 1918 sa začal zaoberať výskumom meteoritov. V roku 1921 bolo na jeho podnet v Mineralogickom múzeu vytvorené mineralogické oddelenie. V roku 1924 dokončil štúdium mineralógie na Leningradskej univerzite, ktoré začal ešte pred vojnou v roku 1912.

V roku 1921 s podporou akademika V. I. Vernadského a А. Е. Fersmana spolu s P. L. Dravertom organizoval prvú sovietsku expedíciu sovietskej akadémie vied, ktorej úlohou bolo preveriť predpokladané miesta dopadov meteoritov. Zvlášť sa zaujímal o miesto predpokladaného dopadu tunguského meteoritu. Medzi rokmi 1927 — 1939 organizoval a viedol najmenj 4 expedície (podľa niektorých 6[1]) do odľahlých oblastí Sibíri k rieke Podkamennaja Tunguska, kde sa pokúšal nájsť miesto dopadu predpokladaného vesmírneho telesa. Objavil rozsiahly radiálny polom okolo epicentra dopadu. Finančné prostriedky na výskum získal od vlády aj vďaka tomu, že predpokladal využitie železného meteoritu na priemyselné účely. Organizoval tiež prvé prelety lietadiel a letecké fotografovanie miesta katastrofy. Zozbieral tiež rozsiahly dukumentačný materiál od priamych svedkov impaktu. Žiadne fragmenty predpokladaného vesmírneho telesa však jeho expedície nenašli. V roku 1939 sa stal prvý sekretárom Výboru pre výskum meteoritov sovietskej akadémie vied.

Po vpáde nacistických vojsk do ZSSR vstúpil dobrovoľne do jednotiek domobrany. Počas bojov bol ranený a padol do zajatia. Podľa predpokladov zomrel v zajateckom tábore pri Spas-Demensku okolo 24. marca 1942 na týfus[2].

Je podľa neho pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka 2794 Kulik.

1. http://www.astronet.ru prístup 30.6.2008
2. http://www.unmuseum.org prístup 30.6.2008