Leonardo Pisano Fibonacci
Leonardo Pisano alebo Leonardo z Pisy (* cca 1175, Pisa – † 1250) bol taliansky matematik známy pod svojou posmrtnou prezývkou Fibonacci.
Leonardovho otca Giulielma (Viliama) prezývali Bonacci(o) (dobrák) a Leonardo po ňom dostal prezývku Fibonacci (lat. filius Bonacci, Bonacciho syn). Sám používal tiež prezývku Bigollo, Bigollone, Bigolius (po toskánsky cestovateľ, vandrák)
Dielo
Leonardo z Pisy je známy hlavne tým, že je po ňom pomenovaná tzv. Fibonacciho postupnosť čísel, aj keď ju pravdepodobne objavili už predtým indickí matematici. Tiež pomohol do Európy zaviesť modernú pozičnú desiatkovú sústavu. Fibonacci sa oboznámil s arabskou číselnou sústavou, keď ako mladý chlapec cestoval so svojím otcom obchodníkom do Alžírska. Fibonacci spozoroval, že arabská číselná sústava je lepšia ako rímska. Do roku 1200 cestoval krajinami okolo Stredozemného mora a študoval s významnými arabskými matematikmi. V roku 1202, keď mal 27 rokov, spísal svoje poznatky v knihe Liber Abaci (Liber Abbaci), „Kniha výpočtov“. V tejto knihe demonštroval praktické použitie novej číselnej sústavy v účtovníctve, prevody jednotiek hmotnosti a dĺžky, výpočet úrokov a iné aplikácie. Text knihy začína nasledovne:
- Toto je deväť číslic Indov: 9 8 7 6 5 4 3 2 1. Týmito číslicami, ako aj znakom 0, ktorý sa v arabčine nazýva 'zefirum' ('sifr'), môžeme zapísať ktorékoľvek číslo, ako ukážeme;
Kniha mala dobrý ohlas medzi európskymi učencami, aj keď desiatková sústava sa nerozšírila až do vynálezu tlače o tri storočia neskôr.
Publikácie
- Liber Abaci (1202, 1228), (Kniha výpočtov).
- Practica Geometriae (1220), zborník o geometrii a trigonometrii.
- Flos (1225), riešenia problémov, ktoré formuloval Ján z Palerma.
- Liber quadratorum, (Kniha štvorcov) o Diofantovských rovniciach.
- Di minor guisa, o obchodnej aritmetike; stratená
- Komentáre ku Knihe X o Euklidovských prvkoch, stratená
