Lebes gamikos

Lebes gamikos (starogr. λέβης γαμικός – lebes gamikos – „manželská misa“) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2][3]

Červenofigúrový lebes gamikos, cca 340 pred Kr., Národné archeologické múzeum, Madrid

Lebes gamikos (mn. č. lebétes gamikoi), zväčša hlboká misa s oblým dnom na vyššom podstavci alebo nízkej nôžke, s vekom a dvomi horizontálnymi uchami vystupujúcimi z hornej časti nádoby, sa primárne používal pri svadobných obradoch.[1] Nevesta ho potom mohla dostať darom.[4] Prvýkrát sa objavil v polovici 6. stor. pred Kr., ale rozšírenejší bol hlavne od druhej štvrtiny 5. do konca 4. stor. pred Kr.[5]

Britský archeológ John Beazley rozlišuje dva typy lebétes gamikoi. Nádoba typu 1 (starší typ) má krk a je spojená s vysokým kužeľovitým podstavcom takmer rovnako vysokým ako samotné telo nádoby (priemerná výška tohto typu sa pohybuje v rozsahu od asi 38 cm do 64 cm). Nádoba typu 2 má namiesto podstavca nízku nôžku a nemá krk (jej priemerná výška je od asi 23 cm do 46 cm).[6][7] Ich výzdoba je rozdielna. Napr. zatiaľčo aténske lebétes gamikoi z konca 6. stor. pred Kr. zobrazujú väčšinou svadobné scény, apúlske z konca 4. stor. pred Kr. majú často i nešpecifickú a triviálnu ikonografiu.[8][6] Podľa Beazleyho najstarší známy lebes gamikos je tzv. Sofilova váza zo Smyrny (580 – 570 pred Kr.) zobrazujúca svadobný sprievod Heleny a Menelaa.[6][9]

Lebes gamikos sa mohol používať na viaceré účely napr. ako nádoba na miešanie vína, nádoba pre jedlá na svadobnej hostine, nádoba na vodu (vodu ohriali v inej nádobe) pre svadobný kúpeľ, váza na kvety, nádoba na parfumovanú vodu (napr. aromatizovanú myrhou) alebo jednoducho ako „symbolický svadobný dar“. Bez ohľadu na to, ako sa táto nádoba použila, súdiac podľa maľovanej ikonografie sa zdá, že bola takmer výlučne svadobná (čiernofigúrové a neskôr červenofigúrové maľby na lebetes gamikos zobrazujú prevažne svadobné procesie a scény darcovstva).[10]

Vedci kedysi verili, že lebétes gamikoi nemali nič spoločné s kultom mŕtvych, ale objavili sa i také, ktoré zobrazujú pohrebné scény. V atických hroboch dievčat sa našli lebétes gamikoi, ktoré tam umiestnili (podobne ako lutroforoi) zrejme ich príbuzní či priatelia. Viedla ich k tomu zrejme viera, že zosnulé dievča tak mohlo „uzavrieť manželstvo s bohom smrti“ a vyhnúť sa tak útrapám podsvetia. Manželstvo s Hádom vyvoláva totiž paradigmu v osude Persefony v hymne na Demetru (tento hymnos sa pripisuje Homérovi). Niektoré z týchto váz sa mohli vyrábať dokonca len pre tento účel, pretože predčasných úmrtí dievčat nebolo málo.[10][6]

  • Lebes gamikos - typ 1
  • Atický čiernofigúrový lebes gamikos, cca 520 – 510 pred Kr.
  • Lebes gamikos - typ 2
  • Apúlsky červenofigúrový lebes gamikos, cca 360 – 350 pred Kr.

Referencie a bibliografia
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. Ritual, Lebes Gamikos
  3. Oxford, Classical art research centre, Lebes or Dinos
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 3428.
  5. Perseus Encyclopedia, Type 2 lebes gamikos
  6. The Hunt Museum: Essential Guide. London : Scala, 2002. ISBN 978-18-5759-287-0. S. 47.
  7. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Santa Monica : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 165.
  8. Aspasia Papanastasiou. Relations between red-figured and black-glazed vases in Athens of the 4th century B.C.. Oxford : Hedges, 2004. ISBN 978-18-4171-381-6. S. 110.
  9. John Howard Oakley, Rebecca H. Sinos. The Wedding in Ancient Athens. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1993. ISBN 978-02-9913-724-3. S. 44.
  10. Rush Rehm. Marriage to Death. Princeton : Princeton University Press, 2019. ISBN 978-06-9165-628-1. S. 32-33.

Iné projekty

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.