Lawrence Hargrave

V priebehu 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov 19. storočia Hargrave experimentoval so sedemnástimi jednoplošnými modelmi s rôznym pohonom (použil hodinový strojček, kaučukové zväzky, motor na stlačený vzduch, či parný stroj). Sedem modelov bolo poháňaných pohyblivými plôškami, 3 boli poháňané vrtuľou (vpredu aj vzadu). V roku 1898 skonštruoval novinku – rotačný motor s pohonom na stlačený vzduch, ktorý však ostal nepovšimnutý a znovu sa objavil až v roku 1908 vo Francúzsku (motor Gnome). V roku 1892 Hargrave objavil, že zakrivené nosné plochy prinášajú vyšší vztlak ako rovná nosná plocha. Pri skúškach nových drakov zistil že nárast vztlaku je dvojnásobný a drak s s dvoma samostatnými komorami s dvoma nosnými plochami nad sebou má najväčšiu stabilitu aj nosnosť.

Hargrave sa 12. novembra 1894 úspešne vzniesol približne do výšky 5 m na niekoľkých spojených krabicových drakoch. Nikdy však nemal k dispozícii, rovnako ako mnohí predchodcovia bratov Wrightovcov, dostatočne ľahký lietadlový motor pre potreby motorového letu s pilotom. Všetky experimenty sa konali na Stanwell Park Beach, kde sú veľmi dobré poveternostné podmienky a v súčasnosti je najznámejším miestom pre závesné lietanie a paragliding v Austrálii.

Počas života sa sa mu veľa uznania za jeho prácu nedostalo s výnimkou niekoľkých leteckých odborníkov. V deväťdesiatych rokoch napísal:

„Ľudia v Sydney, ktorí hovorili o mojej práci bez úsmešku boli veľmi vzácni. Je nepochybné, že rovnaké to bolo aj v prípade mojich amerických kolegov. Viem, že úspech príde a preto nemrhám časom ani slovami pri pokusoch presvedčiť pochybovačov.“

Ku koncu aktívneho života sa snažil aby sa jeho modely a dokumentácia zachovali. Po opakovanom odmietnutí múzea v Sydney prevzalo jeho prácu Deutches Museum v Mníchove, kde však bola väčšina jeho modelov zničená pri spojeneckom nálete počas 2. svetovej vojny. Jeho práce sa však do Austrálie vrátili. Zbierka v Powerhouse Museum[1] v Sydney obsahuje 23 krabicových modelov, drakov a niekoľko pokusných rotačných motorov, množstvo konštrukčných výkresov a korešpondencie.

Lawrence Hargrave zomrel v zabudnutí a širšej verejnosti ostala jeho práca neznáma. Stalo sa tak 6. júla 1915 krátko po tom ako sa dozvedel, že jeho syn Geoffrey zahynul vo vojne pri tureckom Gallipoli. Hovorí sa, že mu žiaľom puklo srdce.

Santos-Dumont 14-bis

Svojou otvorenou komunikáciou s vedeckou komunitou po celom svete napomohol pokroku vo vývoji letectva. Pravidelne a dôkladne uverejňoval výsledky svojich pokusov. Je známe že bratia Wrightovci mali prístup k jeho prácam vďaka ročenkám vydávaných Jamesom Meansom a z Chanutovej práce Progress in Flying Machines, ktorej časť venoval experimentom Lawrenca Hargravea. Priamy vplyv je badať v Európe. V roku 1906 vzlietol, ako prvý v Európe na lietadle ťažšom ako vzduch, Alberto Santos-Dumont na lietadle postavenom podľa Hargravevovho komorového draku. Keď Gabriel Voisin postavil prvé lietadlo dostupné na trhu založené na stabilnom systéme nosných plôch komorového draku podľa komorového draku Hargraveva, hovoril mu Hargraves.

Jeden z najvýznamnejších leteckých odborníkov svojej doby, Francúz Octave Chanute o ňom napísal:

Mr. Hargrave nežiada o patenty pre ktorýkoľvek zo svojich vynálezov a občas publikuje o všetkom správy, aby dochádzalo k vzájomnej výmene myšlienok s ostatnými vynálezcami pracujúcimi na rovnakých problémoch, aby tak urýchlil pokrok.
... je skutočne veľkorysý, keď dobrovoľne poskytuje svetu výsledky svojich štúdií a prác. vyniká ohromnou dôslednosťou pri určovaní rôznych fáz letu svojich modelov. ... Prehlasuje, že vždy zachováva taký postup práce, aby na ňu mohol kedykoľvek nadviazať a pokračovať v nej. A tak ktorýkoľvek cudzinec ak je odborníkom môže prísť do jeho dielne a študovať tam jeho záznamy a výkresy, zobrať nástroje a pokračovať v jeho práci, takže nič z jeho práce nebude nikdy stratené.