Lana Del Rey
Elizabeth Woolridge Grant (* 21. jún 1985, New York, New York, USA), známa pod umeleckým menom Lana Del Rey, je americká speváčka, skladateľka a hudobná producentka. Jej hudba je známa svojou štylizovanou filmovou kvalitou, témami tragickej romantiky, pôvabu a melanchólie; a odkazy na popkultúru, najmä na 50. a 60. roky 20. storočia Americana.
Lana Del Rey | |
---|---|
Lana Del Rey (2017) | |
Základné informácie | |
Rodné meno | Elizabeth Woolridge Grant |
Umelecké mená | Lizzy Grant May Jailer Lana Del Rey |
Narodenie | 21. jún 1985 (35 rokov) New York, New York, USA |
Pôsobenie | Speváčka, skladateľka, hudobná producentka, poetka, modelka |
Žáner | Baroque pop, dream pop, indie pop, rock, trip hop |
Hrá na nástroje | Spev, gitara, klávesy |
Roky pôsob. | 2005 – súčasnosť |
Vydavateľstvá | 5 Points, Stranger, Polydor, Interscope |
Webstránka | www.lanadelrey.com |
Narodila sa v New Yorku a vyrastala v Upstate New York. V roku 2005 sa do New Yorku vrátila, aby začala svoju hudobnú kariéru. Po mnohých projektoch vrátane jej debutového štúdiového albumu a nevydanej nahrávky Sirens, sa dostala do povedomia vďaka debutovému singlu „Video Games“ (2011). V tom istom roku podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvami Interscope a Polydor. Album Born to Die (2012) sa stal medzinárodne úspešný, dostal sa do prvej desiatky rebríčka Billboard Hot 100 a to konkrétne piesne „Summertime Sadness“ (Cedric Gervais remix), „Blue Jeans“, „Born to Die“ a „National Anthem“. Del Rey potom v roku 2012 vydala EP s nomináciou na cenu Grammy. V ďalšom roku vyšiel film Tropico a pieseň „Young and Beautiful“, ktorá sa stala hlavným singlom romantickej drámy Veľký Gatsby (The Great Gatsby) (2013).
V roku 2014 vydala album, Ultraviolence, ktorý bol pozitívne hodnotený hudobnými kritikmi. Umiestnil sa na vrchole rebríčkov. V tom istom roku nahrala titulnú pieseň k filmu Big Eyes, za ktorý získala nominácie na Grammy a Zlatý glóbus. Ďalej vydala albumy Honeymoon (2015) a Lust for Life (2017), ktorý jej zaručil nomináciu na cenu Grammy za najlepší vokálny popový album. Jej šiesty štúdiový album s názvom Norman Fucking Rockwell! (2019) získal dve nominácie na cenu Grammy vrátane kategórie Album roka. V roku 2019 vydala single „Doin' Time“ a „Don't Call Me Angel“, na ktorom spolupracovala s Arianou Grande a Miley Cyrus.
Pôvod jej umeleckého mena
Jej umelecký pseudonym sa skladá z kombinácií mena hollywoodskej herečky Lany Turner a auta Ford Del Rey.
Iné zdroje uvádzajú, že jej meno vzniklo v pesničke WAYAMAYA, v ktorej sa spieva, o pláži waimea na Havaji. Podľa textu tam so svojim priateľom strávila čas:
"He was a big wave surfer living down by Wayamaya bay. We had a few friends,.."
a podľa textu
"I remember we came in May and we changed our names to Lana and Ray."
môžeme usúdiť, že približne v tomto čase vznikol jej pseudonym. Slovo Lana pochádza zo španielskeho slova vlna a Ray z španielskeho slova lúč. Taktiež sa však rovnako prekladá v havajčine a tak môžeme len predpokladať, že toto je jeden z potenciálnych dôvodov jej pseudonymu. Lana del Ray pravdepodobne "zmutovalo" do Lana del Rey kvôli vyššie spomínanému typu auta, avšak pri niektorých starších odkazoch sa jej meno stále uvádza vo forme Lana del Ray a tak isto vydala rovnomenný album.
Žáner a motivácia
Spieva síce anglicky, no akcent znie výrazne francúzsky hlavne v skladbách v šansónovom štýle. Často krát je spájaná s žánrami trip hop a pre ňu charakteristickým Hollywood sadcore.
Lana tvrdí, že jej inšpiráciou sú Elvis Presley, Cat Power, Axl Rose, Antony and the Johnsons, Frank Sinatra, Marylin Monroe, Eminem, Amy Winehouse, Billie Holiday, Britney Spears, Bruce Springsteen, Janis Joplin, Nina Simone, Nancy Sinatra, The Eagles, Julee Cruise, Lou Reed, The Crystals, Father John Misty, Bobby Vinton, Courtney Love and Kurt Cobain a hudobná tvorba zo 60. rokov.
Lana je dcérou amerického investora a milionára Roberta Granta, ktorý sa postaral o vydanie jej debutového albumu, jej druhý album už spadal pod zmluvu s vydavateľstvami Stranger Records a Interscope Records.
Život a kariéra
Elizabeth Woolridge Grant sa narodila v New Yorku a vyrástla na vidieku v Lake Placid, kde navštevovala Katolícku základnú školu. Tam začala ako dieťa spievať v kostolnom zbore ako cantor - hlavný spevák.
Kvôli jej závislosti od alkoholu bola v pätnástich poslaná na internátnu školu do Connecticutu, aby sa zbavila svojej závislosti od alkoholu. Jej strýko, ktorý pracoval ako prijímateľ, zabezpečil jej miesto v tejto inštitúcii. Táto internátna škola je spomenutá aj v piesni Boarding school, a podľa textu jej priniesla viac škody ako osohu:
"Had to do drugs to stop the food cravings. If you wanna get high with me, I’m in the back doing crack,..."
-- "musím si dať drogu aby som zastavila chuť k jedlu. Ak sa chceš so mnou nafajčiť, za chvíľu som späť s crackom,..."
Pred tým, ako sa stala speváčkou, Lana chcela byť poet.
Po dokončení školy sa Lana prihlásila na školu State University of New York at Geneseo, ale rozhodla sa na ňu nenastúpiť a namiesto toho stráviť rok na ostrove Long Island so svojou tetou a ujom. Našla si tam prácu ako čašníčka a počas tohto obdobia Lanu naučil strýko základy ako hrať na gitare. Zistila, že so šiestimi akordmi môže napísať pravdepodobne milión piesní. A tak onedlho začala písať piesne a hrať ich po nočných baroch po celom meste pod rôznymi menami ako napríklad "Sparkle Jump Rope Queen" ( - "trblietavá švihadlová kráľovná") alebo "Lizzy Grand and the Phenomena" ( - "Lizzy Grand a fenomén").
"Spievala som, ale nikdy som to nebrala vážne," povedala, "keď som šla späť do New Yorku keď som mala 18, začala som hrať v kluboch v Brooklyne. Mala som dobrých priateľov a oddaných fanúšikov na underground scéne, ale hrali sme si navzájom a to bola pointa toho všetkého."
A tak sa aj stalo - v osemnástich sa vrátila do rodného mesta, aby študovala metafyziku na Fordham University. Už vtedy začala pod menom Lizzy Grant vystupovať po kluboch, no svoju potenciálnu hudobnú kariéru nebrala vážne.
2005 – 2010: Začiatky kariéry, Kill Kill a Lana Del Rey
Hudbu začala nahrávať v 18-tich a jej prvý EP-album Rock me Stable bol registrovaný 25. apríla 2005. Skladby je možné aj dnes nájsť na internete. Ďalší album From the end je taktiež zaregistrovaný.
V roku 2006 vyskúšala svoje šťastie v súťaži Williamsburg Live Songwriting Competition, v ktorej postúpila medzi finalistov. Tu stretla Van Wilsona, ktorý vtedy pracoval vo vydavateľstve 5 Points Records a tým jej bolo umožnené nahrávať albumy. V tom roku dokončila aj práce na jej prvom kompletnom albume Sirens. Ten ale zostal demonáhravkou, i keď všetky skladby sú dnes dostupné.
Keď mala vyše dvadsať rokov ocitla sa v karavanovom mestečku za mestom, nemala kam ísť a stále sa liečila zo svojej závislosti. V roku 2007 poslala producentovi Davidovi Kahnovi demonáhravku "No Kung Fu" a ten s ňou začal spolupracovať. V roku 2008 vydala singel „Kill Kill“, z ktorého sa neskôr pod spoločnosťou 5 Points Records stala EP v rozsahu troch piesní.
V rokoch 2008 a 2009 s producentom Davidom Kahnom z toho urobila celý album pod názvom Lana Del Ray. Tento album bol vydaný 4. januára 2010, no speváčka sa krátko nato rozhodla vziať si práva na album späť, i keď jeho náklady dosahovali vyše 10 000 dolárov.
Ešte v tom roku išla na turné s Mando Diao do Európy.
2011 – 2013: Born to Die, Paradise a Tropico
Prvý celosvetový hit sa jej podaril v lete roku 2011 zverejnením skladby „Video Games“ na YouTube. Tá sa stala internetovým hitom a bola vydaná 26. októbra ako singel. Vo svojich 26 rokoch vydala v Írsku 27. a 30. januára 2012 v Spojenom kráľovstve nahrávku s názvom Born to Die a úspech sa dostavil, keďže CD sa umiestňovalo na prvých priečkach albumových rebríčkov vo viacerých krajinách. Born to Die sa stal 5. najpredávanejším albumom roka 2012, z ktorého vydala až 6 singlov. Najúspešnejším z nich bol „Summertime Sadness“, ktorého sa predalo cez 5 miliónov kópií.
Ešte v tom roku vydala EP-album Paradise, ktorý sa rovnako ako jeho predchodca dostal v Billboard 200 do Top desiatky. Okrem týchto dvoch albumov svojimi koncertnými vystúpeniami „obehla celý svet“.
V roku 2013 sa venovala aj herectvu. Účinkovaním v muzikáli Tropico v hlavnej role Evy ukončila éru Born to Die - Paradise. Pri premiére tohto muzikálu oznámila názov svojho tretieho albumu - Ultraviolence.
2014 – súčasnosť: Ultraviolence a Honeymoon
Na svojom treťom štúdiovom albume pracovala od februára 2013 do konca januára 2014. Krátko na to aj zverejnila informáciu, že by jej album mohol byť vydaný 1. mája 2014. Niektoré nahrávky sa však proti Laninmu povoleniu dostali na internet a preto je otázne, či sa vôbec na albume objavia. Nový album by mal podla jej vlastných tvrdení byť viacej temnejší, než jej predchádzajúce nahrávky.
4. februára vyšiel singel „Once Upon a Dream“. Táto skladba sa slúži ako soundtrack vo filme Vládkyňa zla (Maleficent).
Nové turné, ktoré malo podporiť predaj albumu, začalo začiatkom apríla 2014. Približne v tom čase bol potvrdený aj titul nového singlu „West Coast“. Skladba sa úspešne zaradila v rebríčkoch dvadsiatich krajín a v Spojených štátoch sa v debutovom týždni predalo viac než 120 tisíc kusov.
Na jednom z koncertov bolo potvrdené, že vydanie albumu sa presunulo a bude sa konať až 13. júna. Koncom mája vyšiel singel „Shades of Cool“. Zožal menší úspech než predchádzajúci singel. Začiatkom júna vyšli ďalšie dva digitálne single: „Ultraviolence“ a „Brooklyn Baby“.
Lana Del Rey vydala v septembri roka 2015 v poradí jej 4 album s názvom Honeymoon ktorý je obsiahnutý napr. skladbami ako, Freak, God Knows i Tired, Music To Watch Boys To a daľšie . Je jemnejší a viac popovejší ako predošlý album Ultraviolence.
Osobný život
Lana del Rey je Rímskokatolíckej viery.
Lana del Rey potvrdila, že trpela alkoholizmom ako veľmi mladá. Od roku 2004 je ale abstinent. V septembri roku 2012, prehovorila o tejto téme pre GQ:
"Bola som veľký alkoholik. Mohla som piť každý deň. Mohla som piť sama. Myslela som si, že celá tato vec bola tak hrozne cool. Mnoho z piesní, ktoré som napísala v albume Born to Die, sú o týchto divokých časoch. Keď som písala o veciach, že som stratila alebo sa cítim ako, písala som o alkohole, pretože to bola moja prvá láska v živote. Moji rodičia sa trápili, ja som sa trápila. Vedela som, že to je zlé, keď som to mala radšej ako čokoľvek iné. Bola som akože: "Som v prdeli. Som totálne v prdeli." Je to ako keď si myslíš, že si v poriadku, ale vieš, že máš svoju temnú stránku - je to vzrušujúce - ale potom si uvedomíš, že tá temná strana vyhráva vždy, keď sa rozhodnete si jej dopriať. Je to tiež úplne iný spôsob života, keď to už vieš... a iný druh človeka. Toto bola tá najhoršia vec, ktorá sa mi stala."
Vzťahy
V období od augusta 2011 do júna 2014 bola Lana vo vzťahu s členom skupiny Kassidy - Barrie-Jamesom O'Neillom, pričom spolu plánovali aj svadbu.[1] 24. júna oficiálne potvrdila, že sa s Barriem rozišli.
Predtým bola Lana vo vzťahu s alternative rock antifolkovým muzikantom Stevenom Mertensom. Mertens produkoval jej debutový album Lana Del Ray.
Tiež bola v 7 ročnom komplikovanom vzťahu so šéfom nahrávacej spoločnosti, pre ňu bol veľmi dobrá inšpirácia a sama hovorí, že to bola láska jej života. Stretla ho keď mala necelých 20, keď sa snažila vydať svoj album pod prestížnou nahrávacou spoločnosťou. Majú si stále blízko.
Tajomstvo o prvom riadku piesne COLA
Reakcia rodičov na tento text bola fakt vtipná - "Môj otec si myslel, že to je vtipné.. moja mama si to až tak nemyslela.." hovorí Lana pri rozhovore pre americký časopis Rolling Stone.
Tento riadok pochádza od jej Škótskeho ex-priateľa. Lana ho parafrázovala takto: "Rozprával o amerických dievčatách, že všetky ich šušulky chutia ako Pepsi Cola. Bolo to ako sen...bola som si istá, že som v živote nepočula nič vtipnejšieho!"
Lana tiež uviedla, že všetky jej pesničky o nešťastnej láske sú o jednom mužovi - Jim. A tak my môžeme len uvažovať, či sa jedná o druh alkoholu Jim Beam alebo o amerického speváka Jimmy Gnecco, ktorého spomínala v rovnomennej piesni od nej.
Priatelia
Lanini blízki priatelia sú: kanadský RnB umelec The Weeknd, rapper Azealia Banks a tiež rockeri Courtney Love a Marilyn Manson.
Tetovanie
Lana má na ľavej ruke vytetované "M", spomienka na starú mamu menom Madeleine, a slovo "paradise" - raj. Na pravej ruke má vytetovanú frázu "trust no one" - nikomu never. Má vytetované aj "die young" na prstenníku na pravej ruke. Ďalšie tetovanie na jej pravej ruke - "Whitman Nabokov". V novembri v roku 2015 si dala vytetovať mená "Nina, Billie, Whitney and Amy" okolo jej hrudi.
Diskografia
- Lana Del Ray (2010)
- Born to Die (2012)
- Ultraviolence (2014)
- Honeymoon (2015)
- Lust for Life (2017)
- Norman Fucking Rockwell! (2019)
- Chemtrails Over the Country Club (2021)
Filmografia
Filmy | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Rok | Film | Rola | Poznámky | |||
2010 | Poolside | Lisa | Krátky film | |||
2013 | Tropico | Eva |
Externé odkazy
- Oficiálna webstránka
- Lana Del Rey v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lana Del Rey na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).