Lamartinov dom
Lamartinov dom (bulh. Къща на Ламартин – Kăšta na Lamartin),[1][2] (bulh. Ламартинова къща – Lamartinova kăšta),[3] alebo (bulh. Къща „Ламартин“ – Kăšta „Lamartin“),[4] známy aj ako Dom Georgiho Mavridiho (bulh. Къща на Георги Мавриди – Kăšta na Georgi Mavridi)[5][2] je meštiansky dom z obdobia bulharského národného obrodenia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[6][2][4]
Lamartinov dom (Ламартинова къща) | |||
meštiansky obrodenecký dom | |||
pohľad na budovu z ulice „Todor Samodumov“ | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Oblasť | Plovdiv | ||
Okres | Plovdiv | ||
Mesto | Plovdiv | ||
Súradnice | 42°08′50.36″S 24°45′09.24″V | ||
Štýl | bulharský obrodenecký | ||
Vznik | 1829 – 1830 | ||
Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
Stav | zachovalý | ||
Využitie | sídlo Zväzu bulharských spisovateľov, múzejná expozícia | ||
| |||
Wikimedia Commons: Lamartine House, Plovdiv | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názvy
Budova nesie názov Lamartinov dom na počesť francúzskeho spisovateľa Alphonsa de Lamartina, ktorý v nej strávil niekoľko dní.[5][1]
Lokalita
Lamartinov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[5][1] na ulici „Kňaz Ceretelev“ (bulh. улица „Княз Церетелев“)[5][3][1] a zároveň na ulici „Zora“[5][1] na vysokej plošine[1] vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe.[5]
Dejiny a súčasnosť
Dom bol postavený v rokoch 1829 – 1830 pre potreby bohatého plovdivského obchodníka Georgiho Mavridiho.[1][6][4] V lete roku 1833[5][6][1][4] v budove strávil tri dni[5][6][4] francúzsky spisovateľ a politik Alphonse de Lamartine počas jeho návratu z ciest po Oriente[5][6][1][4] a budova odvtedy ostala spojená s jeho menom.[5][6][1] Samotný Alphonse de Lamartine bol na základe zápiskov, ktoré sa dochovali očarený ako mestom, tak aj samotným domom v ktorom bol ubotovaný (a ktorý v svojich zápiskoch podrobne popísal) a pohostinnosťou správcov domu.[6][4]
Budova prešla v 20. storočí reštauráciou.[1] V súčasnosti sa v budove nachádza pomerne malá múzejná expozícia Muzejna sbirka „Alfons dio Lamartin“ (bulh. Музейна сбирка „Алфонс дьо Ламартин“, doslova Múzejná zbierka „Alphonse de Lamartine“).[5] Expozícia sa nachádza v jednej z miestností[6][4] a je venovaná životu a tvorbe[5] francúzskeho spisovateľa a politika Alphonsa de Lamartina.[5][6][4] Zvyšná časť budovy slúži Zväzu bulharských spisovateľov, ktorý budovu vlastní[6] a využíva ako tvorivú základňu.[1][4]
Charakteristika
Lamartinov dom je jedným z raných príkladov typického obrodeneckého symetrického domu.[1] Vďaka svojej mohutnosti je významným objektom v perspektíve celkovo troch ulíc Starého Plovdivu.[1] Meno staviteľa budovy nie je známe.[5] V dôsledku strmého terénu, na ktorom je dom postavený, je časť budovy smerujúca do ulice trojposchodová, ale časť smerujúca do dvora len dvojposchodová a aj základy budovy sú tak dvojstupňové.[5][1] Tento fakt sa odráža aj na prízemnej časti budovy, ktorá má v dôsledku nepravidelných základov zároveň nesymetrické rozloženie miestností.[5] Vrchné dve poschodia sa už ale vyznačujú klasickým symetrickým štýlom.[5][1][4] Vyššie poschodie je vždy arkierovo postavené nad nižším a budova sa tak do výšky rozširuje.[5][1] Arkiere sú v spodnej časti podopreté zahnutými konzolami. Významným a charakteristickým architektonickým prvkom budovy sú drevené rámy vo fasáde budovy a početné okná s dreveným rámovaním a okenicami.[1] Budova má celkovo tri poschodia.[6][1] Prízemná časť budovy je vkopaná v zemi a bola pôvodne určená na hospodárske účely. Z prízemia vedia na prvé poschodie dvojité kamené schodisko, ktoré je zakončené portikom s dvomi drevenými stĺpmi a dvojitým frontónom. Do salónu oválneho tvaru na prvom poschodí sa ďalej vchádza cez malú predsieň. Zo salónu sa ďalšie schodisko rozdvojuje a ako dvojité ďalej vedie na druhé poschodie budovy, kde sa taktiež nachádza salón oválneho tvaru. Nad schodiskom sa na druhom poschodí nachádza vyvýšená plošina. Strop v oblasti salónu sa vyznačuje hodnotnou zložitou umeleckou drevorezbou. Okolo salónu sa v rohových častiach budovy náchádzajú na obidvoch poschodiach štyri miestnosti, medzi ktorými sa vždy nachádzajú malé servisné miestnosti, alebo schodiska vedúce na prízemie budovy. Steny v interiéri budovy sú farebne vymaľované a vyzdobené freskami.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[2]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako „národná starožitnosť“, štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonicko-umelecká ako aj historická hodnota budovy. Názvy budovy ako sú uvedené na zozname kultúrnych pamiatok národného významu sú Kăšta na Georgi Mavridi (bulh. Къща на Георги Мавриди, doslova Dom Georgiho Mavridiho) a Kăšta na Lamartin (bulh. Къща на Ламартин, doslova Lamartinov dom).[2]
Galéria
- Pohľad na budovu z ulice „Zora“
- Pohľad na budovu zo severozápadu
- Pohľad na budovu z juhovýchodu
- Pohľad na časť východnej fasády
- Pohľad na časť západnej fasády
- Pohľad na časť západnej fasády
- Pohľad na vrchnú časť západnej fasády budovy
- Pohľad na vrchnú časť severnej fasády budovy
- Detail z východnej fasády
- Detail z východnej fasády
- Detail z východnej fasády
- Pohľad na vstupný portál do areálu budovy
- Pamätná doska vo francúzštine pripomínajúca pobyt Alphonsa de Lamartina
- Interiér budovy v roku 1972
- Interiér budovy v roku 1972
Referencie
- STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 332. (po bulharsky)
- mc.government.bg
- ranica.bg
- visitplovdiv.com
- PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 33 – 34. (po bulharsky)
- TRANKOVA, Dimana; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 194 s. ISBN 9786199131213. S. 57. (po anglicky)