Ladislav Klíma
Ladislav Klíma (* 22. august 1878, Domažlice – † 19. apríl 1928 Praha) bol český prozaik, dramatik a básnik, ale predovšetkým filozof, ktorý je dokonca označovaný za najoriginálnejšieho českého mysliteľa.
Ladislav Klíma | |||
český prozaik, dramatik, básnik a filozof] | |||
Narodenie | 22. august 1878 Domažlice Česko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 19. apríl 1928 (49 rokov) Praha, Česko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Narodil sa v Domažliciach v rodine vyučeného mlynára, ktorý sa však týmto povolaním neživil, ale pracoval ako úradník v advokátskej kancelárii. Klíma, od mladosti zaujatý filozofiou, chodil až do roku 1895 na miestne gymnázium, ale v januári toho roku bol vylúčený za hanlivý výrok o habsburskej monarchii (vyhlásil ju za „prasačiu dynastiu“). Prestúpil teda na gymnázium do chorvátskeho Záhrebu, ale ani tam štúdium nedokončil a v roku 1904 odišiel do Prahy, kde sa usadil, viedol samotársky život a začal prispievať do časopisov, napríklad v rokoch 1919–21 do Tribuny a v roku 1925 do Práva lidu. Pretože nemal občianske povolanie, žil z dedičstva po príbuzných a z drobných príspevkov od priateľov, medzi ktorých patril aj básnik Otokar Březina.
Jeho filozofia sa zakladala na solipsizme (existujem len ja a moje zážitky) a voluntarizme (základom bytia je vôľa). Zo svetových filozofov bol ovplyvnený najmä Georgom Berkeleym (subjektívny idealizmus), Arthurom Schopenhauerom (pesimizmus) a Friedrichom Nietzschem (učenie o nadčloveku).
Klíma písal filozofické state aj krásnu literatúru, podstatná časť jeho diela zostala však až do jeho smrti vo forme rukopisov a až potom bola postupne vydávaná. Podľa vlastných slov tiež sám Klíma zničil asi 90 % svojich textov kvôli prílišnej obscénnosti. Jeho zobrané spisy boli vydané až v 90. rokoch v nakladateľstve Torst, počnúc vydaním trojdielneho diela Velký román v roku 1996.
Klíma bol na české pomery nekonvenčnou postavou, a to nielen svojimi názormi, ale aj spôsobom života. Pod vplyvom svojej filozofie odmietal ako zbytočné civilizačné návyky a svoje telo mučil alkoholom, fajčením a aj tým, že mu bolo jedno, čo jedol (podľa vlastných slov zjedol aj zadrhnutú myš). Práve alkoholizmus a experimentovanie s vlastným telom spôsobili jeho predčasnú smrť na tuberkulózu. Zomrel v Prahe, je pochovaný na Malvazinkách.
Najznámejšie diela
- Svět jako vědomí a nic, 1904 – filozofické dielo; existencia sveta je podľa autora závislá na individuálnom ľudskom Ja, svet je to, čo z neho Ja chcem mať
- Utrpení knížete Sternenhocha, 1928 – expresionistický román, príbeh tridsaťtriročného nemeckého šľachtica a jeho oveľa mladšej ženy Helgy, ktorú zároveň obdivuje aj nenávidí a nezvyčajnosť ich vzťahu podčiarkuje groteskné zveličenie; v opise života týchto dvoch postáv sa autor nevyhýba obscénnosti hraničiacej až s perverzitou; Helga svojho muža všemožne ponižuje a dopúšťa sa aj zločinu, že zabije ich dieťa; psychicky týrané knieža ju necháva zomrieť od hladu a prenasledovaný výčitkami sám zomiera
- Slavná Nemesis a jiné příběhy, 1932 – výber noviel s témou túžby poznať tajomstvo života a smrti, vyšlo posmrtne
- Velký román, 1996 (3 diely)
Dráma
- Matěj Poctivý: Fantastická lidová veselohra o třech dějstvích, 1922 – napísal ju spoločne s Arnoštom Dvořákom, z repertoáru Národného divadla v Prahe, kvôli protestom musela byť stiahnutá krátko po premiére
Filozofické práce
- Duchovní přátelství, 1905 – 26
- Boj o Vše, 1909 – 17
- Čtyři listy filosofa Ladislava Klímy, 1916 – 18
- Filosofické listy Ladislava Klímy, 1916 – 19
- Traktáty a diktáty, 1922
- Matějovo vidění, 1923
- Vlastní životopis filosofa Ladislava Klímy, 1924
- Záznamy extatikovy, 1925
- Soud Boží: Novela z dob renaissance, 1928
- Arkanum - Cogitata - Sentence, 1934 – myšlienky vybrané z autorovho denníka
- Mezi skutečností a snem, 1937
- Edgar a Eura, 1938
- Kladivo slov, 1938
- Juvenilie, 1941
- Čas a smrt, 1970
- Putování slepého hada za pravdou, 1982
- Viktorie, 1986
- Dios, 1990
- Lidská tragikomedie, 1991
- Podivuhodné příběhy, 1991
- Sus triumfans, 1991
- O Solovjevově etice, 1993
- Český román (torzo), 1993