László Csatáry

Csatáry pôsobil počas druhej svetovej vojny ako policajný veliteľ v Košiciach. V roku 1944 bol poverený koncentrovaním židovského obyvateľstva z Košíc a okolia v košickej tehelni a novozriadenom gete. To nechal zriadiť ku 1. máju 1944 v ôsmich uliciach južne od centra mesta a zároveň sa stal jeho veliteľom[1]. Ako jeden z vykonávateľov deportácií sa spolupodieľal na odsune asi 15 700 Židov. Počas deportácií sa podľa viacerých svedectiev očitých svedkov dopustil vojnových zločinov. Bol zodpovedný za mučenie a popravy väzňov. Osobne sa zúčastnil na fyzických útokoch na civilistov.

Po vojne prebehlo vyšetrovanie zodpovednosti za likvidáciu geta. Na základe vypočutia svedkov v decembri 1947, ktorí Csatáryho identifikovali, ho súd v neprítomnosti odsúdil 8. júna 1948 na trest smrti. V roku 1949 utiekol pred právnou zodpovednosťou za svoje činy do Kanady, kde sa vydával za Juhoslovana. Usídlil sa v Montreale a pracoval ako predajca umeleckých výrobkov. V roku 1955 získal kanadské občianstvo. V roku 1997 mu bolo občianstvo odobraté z dôvodu zadania nepravdivých informácii o jeho pôvode. O mesiac opustil krajinu.

V roku 2012 ho vypátrali lovci nacistov v Budapešti na základe informácií z Centra Simona Wiesenthala. Napriek tomu štátne orgány v Maďarsku spočiatku vôbec nekonali. Až po tom, čo v júli 2012 britský denník The Sun uverejnil informácie o mieste jeho pobytu začali maďarské orgány konať a 18. júla 2012 ho vypočúvali. Medzitým koncom marca 2013 slovenský Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok kvôli jeho nevykonateľnosti na doživotie. Zomrel 12. augusta 2013 vo veku 98 rokov v nemocnici v Budapešti na zápal pľúc[2].

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o László Csatáry
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému László Csatáry

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku László Csizsik-Csatáry na anglickej Wikipédii.
• Burčík, M., 2012, Súd o vine Csatáryho nepochyboval. SME, 27. júl 2012, s. 3