Kvadratická forma

V histórii sa pravdepodobne najviac skúmali kvadratické formy s celočíselnými koeficientami. Za matematické výsledky využívajúce kvadratické formy možno z dnešného pohľadu považovať napr. aj problém hľadania pytagorejských trojíc, či Fermatovu vetu o súčte dvoch štvorcov.

Ako počiatok moderného výskumu kvadratických foriem možno považovať rok 1801, keď nemecký matematik Carl Friedrich Gauss publikoval knihu o teórii čísel, Disquisitiones Arithmeticae, veľká časť ktorej sa zaoberala binárnymi kvadratickými formami s celočíselnými koeficientami. Odvtedy bol pojem viackrát zovšeobecnený a boli objavené súvislosti napr. s kvadratickými poľami, či modulárnymi grupami.

Asi najdôležitejšie rozdelenie kvadratických foriem je ich rozdelenie podľa poľa, do ktorého patria koeficienty pri jednotlivých jej členoch. Na základe toho rozlišujeme napr.:

• Reálne kvadratické formy
• Komplexné kvadratické formy
• Celočíselné kvadratické formy
• Kvadratické formy nad ľubovoľným poľom ${\displaystyle (F,+,\cdot )}$.

Ďalej možno kvadratické formy rozdeliť podľa počtu premenných na:

• Unárne kvadratické formy s jednou premennou, ${\displaystyle q(x)=ax^{2}}$
• Binárne kvadratické formy s dvoma premennými, ${\displaystyle q(x)=ax^{2}+bxy+cy^{2}}$
• Ternárne kvadratické formy s troma premennými, ${\displaystyle q(x)=ax^{2}+by^{2}+cz^{2}+dxy+exz+fyz}$
• ${\displaystyle n}$-árne kvadratické formy s ${\displaystyle n}$ premennými,

${\displaystyle q(x)=\sum _{i=1}^{n}\sum _{j=1}^{n}a_{ij}x_{i}x_{j}}$.

Každú kvadratickú formu

${\displaystyle q(x)=\sum _{i=1}^{n}\sum _{j=1}^{n}a_{ij}x_{i}x_{j}}$

možno zapísať v tvare súčinu vektora premenných, nejakej matice A a transponovaného vektora premenných, teda

${\displaystyle (x_{1},x_{2},\ldots ,x_{n})\cdot \left({\begin{array}{cccc}a_{11}&a_{12}&\ldots &a_{1n}\\a_{21}&a_{22}&\ldots &a_{2n}\\\vdots &\vdots &\ddots &\vdots \\a_{n1}&a_{n2}&\ldots &a_{nn}\end{array}}\right)\cdot (x_{1},x_{2},\ldots ,x_{n})^{T}}$.

Tvrdenie možno overiť priamo, vynásobením týchto matíc. Teda, napríklad kvadratickú formu

${\displaystyle q(x)=x_{1}^{2}+4x_{1}x_{2}+2x_{2}^{2}}$

možno písať v tvare

${\displaystyle q(x)=(x_{1},x_{2})\cdot \left({\begin{array}{cc}1&4\\0&2\end{array}}\right)\cdot (x_{1},x_{2})^{T}}$.

Ak však prepíšeme tú istú kvadratickú formu ako napr.

${\displaystyle q(x)=x_{1}^{2}+3x_{1}x_{2}+x_{2}x_{1}+2x_{2}^{2}}$,

dostávame maticové vyjadrenie

${\displaystyle q(x)=(x_{1},x_{2})\cdot \left({\begin{array}{cc}1&3\\1&2\end{array}}\right)\cdot (x_{1},x_{2})^{T}}$.

To znamená, že maticový tvar kvadratickej formy nie je jednoznačný. Ale naopak, matica kvadratickej formy určuje danú kvadratickú formu jednoznačne.

Maticový tvar kvadratickej formy síce nie je jednoznačný, ale vyjadrenie kvadratickej formy pomocou symetrickej matice už jednoznačné je. Navyše, v ľubovoľnom poli s charakteristikou rôznou od 2 (a práve toto je prípad najčastejšie používaných polí, ako napr. reálne čísla alebo komplexné čísla), existuje pre kvadratickú formu vyjadrenie pomocou symetrickej matice.

• Článok o kvadratických formách v Encyclopaedia of Mathematics (po anglicky)
• Text o kvadratických formách