Kuvičok trilkavý

Kuvičok trilkavý[2] (Glaucidium castanopterum alebo Taenioglaux castanoptera.[2]) je malý druh sovy z Ázie, endemit v Indonézii[3][4][5]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok trilkavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stabilná, nie sú žiadne informácie o poklesoch ani hrozbách.[1] Je vzácny, v málo narušenom prostredí miestami aj bežný, najviac ho ohrozuje strata dažďového pralesa.[4]

kuvičok trilkavý
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Glaucidium castanopterum
Horsfield, 1821
Synonymá
Taenioglaux castanoptera,
Strix castanoptera

Mapa rozšírenia kuvička trilkavého

██ Celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Kuvičok trilkavý meria iba 23 – 25 cm[4][6], dĺžka krídla je 144 – 150 cm[4] a chvosta 75 – 96 mm[4]. O hmotnosti nie sú dáta.[4][6] Kuvičok trilkavý má hnedú hlavu a boky hrude s hustými belavými priečnymi čiarami. Na záhlaví nemá „okcipitálnu tvár“. Chrbtová strana je gaštanovohnedá, okolo pliec s belavými škvrnami. Spodná časť tela je biela so skupinami priečne pruhovaných pierok, zoskupených do tmavohnedých pozdĺžnych pásov. Chvost je tmavohnedý so siedmimi belavými priečnymi úzkymi pásmi, ktoré majú horný okraj čierny. Pazúry tmavohnedé, oči sú žlté a zobák zelenkavo-žltý.[4]

Na rozdiel od kuvička jarabého má kuvičok trilkavý kratší chvost aj krídla. Na Jáve a Bali nežije iný podobný druh malej sovy, výrik jávsky má ušká z pierok a pierka na spodnej časti tela majú čierne pásiky s jemnými vlnitými priečnymi čiarkami.[4]

Hlas

Samec kuvička trilkavého sa ozýva trilkom, ktorý sa postupne zosilňuje a náhle skončí. Tento trilok vydáva v pravidelných intervaloch najmä za ranného a večerného šera.[4]

Rozšírenie

Kuvičok trilkavý je stály vták, nemigruje. Žije len na Jáve a Bali.[4]

Biotop

Kuvičok trilkavý žije najmä v lesoch dažďového pralesa nížin. Vyskytuje sa aj v podhorských a horských lesoch aj v miešaných bambusových porastoch a to v nadmorských výškach od pobrežia mora až po 900 m n. m., v západnej časti Jávy v oblasti stratovulkánov Papandayan maximálne do 2 000 m n. m. Početnejšie stavy sú v nadmorských výškach okolo 500 m. Objavuje sa aj v záhradách obcí.[4]

Spôsob života

Kuvičok trilkavý obľubuje vrcholové partie vysokých stromov na strmých svahoch. Aktívny je najmä za súmraku ale je aktívny i cez deň. Býva pozorovaný cez deň i loviaci a kŕmiaci mláďatá.[4].

Hniezdenie

Kuvičok trilkavý hniezdi v mesiacoch február až apríl. Hniezdi v prirodzených stromových dutinách a nevyhýba sa ani bútľavinám s veľkým vstupným otvorom alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae). Zvyčajne znáša 2 biele okrúhle vajíčka (priemer 8 zmeraných vajec bol 33,5 x 29,5 mm).[4]

Potrava

Kuvičok trilkavý sa živý najmä hmyzom ako sú chrobáky, kobylky, koníky, pavúky a cikády. Okrem toho uloví aj malé stavovce ako drobné vtáky a hlodavce, príležitostne aj jašterice a malé druhy hadov.[4]

Galéria
  • Dospelý jedinec

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 02. novembra 2020
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018), rev. 2018-02-25, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  3. Kuvičok trilkavý Glaucidium castanopterum (Vigors, 1831) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2019-11-13]. Dostupné online.
  4. KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Javan Owlet, s. 424 - 425.
  5. Glaucidium castanopterum [online]. Integrovaný taxonomický informační systém (Integrated Taxonomic Information System – ITIS), [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. (En)
  6. Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L. & Marks, J.S. (2019). Javan Owlet (Glaucidium castanopterum). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.