Kruh v obilí

Kruhy sa vyskytujú od mája do augusta vždy na inom poli a v inej podobe. Objavujú sa na poliach s pšenicou, jačmeňom, ražou, repkou, ovsom alebo vysokou trávou. V roku 1995 ich už bolo celkovo známych asi 2500 (z toho asi 850 len z Anglicka z roku 1990). Vznikajú v noci. Priemer obrazcov je od 50 centimetrov do 45 metrov, veľké formácie sú však niekoľkonásobne dlhšie. Steblá sú väčšinou špirálovito položené. Najčastejšie sa vyskytujú v južnom Anglicku, ale našli sa aj v Austrálii, Írsku, Švédsku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, bývalom ZSSR, na Novom Zélande, v Botswane, Japonsku, Afganistane, Turecku, Egypte, Brazílii, Portoriku, Mexiku, Kanade, USA, Nemecku, Česku a inde. Podľa niektorých odhadov jeden kruh vznikne niekde na svete raz za týždeň.[4][3]

Už zo skutočnosti, že steblá napriek ohnutiu nie sú zlomené, niektorí ľudia vyvodili záver, že nemôžu byť dielom ľudí, a že sú teda výsledkom buď neznámeho prírodného javu alebo mimozemšťanov. Aj ľudia, ktorí veria, že kruhy nie sú dielom ľudí, dnes už zastávajú názor, že veľká väčšina kruhov určite je vytvorená ľudmi (teda podvod).[1][3]

Navrhované príčiny vzniku kruhov:[4][3]

• podvod tvorený ľudmi
• mimozemšťania (buď fyzicky z kozmickej lode alebo na diaľku neviditeľnými energetickými lúčmi)
• stacionárne veterné víry
• morforezonančný jav (morfogenetické polia)
• geomagnetické sily
• telekinetické sily bádateľov, ktorí kruhy skúmajú,

Podľa niektorých bádateľov pochádza najstarší doložený kruh v obilí už z roku 1678. Je zaznamenaný v spise The Mowing Devil (Kosiaci diabol). V spise sa hovorí, že istý sedliak raz zahrešil o svojom poli, ktoré mu istý roľník nechcel pokosiť, "Nech ho teda poseká ďas" a v tú istú noc žiarilo ovsené pole, ako keby horelo plameňom, a ráno bolo pole pokosené tak čisto, ako by to žiaden smrteľník nedokázal. Pripojený obrázok v texte zobrazuje čerta, ako kosí obilie do kruhu v poli. Text však hovorí o pokosení (síce po kruhoch ale) celého poľa a teda nielen jeho časti, takže nejde vlastne vôbec o kruh, a okrem toho text hovorí o kosení, nie o stláčaní stebiel.[3][4]

V roku 1880 John Rand Capron uverejnil vo vedeckom časopise Nature článok opisujúci zhluk kruhov v obilí v Anglicku. Z roku 1932 pochádza prvá fotka kruhu v obilí; zhotovil ju a príslušný zhluk kruhov v obilí opísal archeológ Eliot Cecil Curwen v článku v archeologickom časopise Sussex Notes and Queries v článku Crop-marks on Stoughton Down. V roku 1963 slávny britský astronóm Patrick Moore napísal list časopisu New Scientist o okrúhlom 8 stôp širokom kráteri v poli zemiakov v Anglicku z leta toho istého roku a v blízkosti nájdenej krave so spálenou srsťou, ktorý si všimli aj vtedajšie tlačené médiá. Moore si pri príležitosti opisu tohto krátera všimol na okolitých poliach prítomnosť toho, čo by sme dnes nazvali typické kruhy v obilí, hoci v tom čase ešte nebudili - ako uvádza - väčší záujem. Z krátera existujú fotky, z priľahlých kruhov v obilí nie.[5] Viacero bádateľov hľadalo kruhy v obilí aj na leteckých fotkách Anglicka zo 40. až 60. rokov, ale žiadne nenašli. Z hľadiska otázky, kedy kruhy prvýkrát vznikli je úplne extrémny (dôkazmi nepodložený) názor oxfordského meteorológa dr. Georga Teburyho Meadena, ktorý tvrdí, že kruhy slúžili ako vzor pravekým kamenným kruhom v Avesbury a Stonehenge.[4]

Ďalším doloženým kruhom v "obilí" (nešlo o obilie) bol kruh vytvorený v močiarnej tráve, ktorý pozoroval majiteľ banánovej plantáže pri sídle menom Tully v austrálskom Queenslande v roku 1966, ako pozostatok na tom mieste v močiari, z ktorého vraj videl chvíľu predtým odletieť osem metrov široký lietajúci tanier. Kruh skúmalo aj austrálske vojenské letectvo a došlo k záveru, že kruh vznikol nejakým lokálnym meteorologickým javom, čo však miestni meteorológovia odmietli. Ďalší kruh nasledoval v roku 1971 v Austrálii a v roku 1972 v Anglicku.[1][4][3]

Od druhej polovice 70. rokov sa kruhy vyskytovali pravidelne najmä (ale nielen) v južnom Anglicku. Obrazce sa stávali postupne zložitejšími (už to neboli len kruhy), pričom niektoré zobrazovali zložité matematické rovnice, napr. fraktály. V roku 1991 dvaja britskí dôchodcovia (Doug Bower a Dave Chorley) v bulvárnom (už zaniknutom) britskom denníku Today uviedli, že sú autormi asi 200 kruhov od roku 1978, a že ich inšpiroval vyššie uvedený prípad z roku 1966 v Austrálii.[1][4][3] Ukázali aj spôsob, akým robili jeden kruh. V roku 1992 sa odohrala aféra prezývaná niekedy Circlegate: Ufológ Armen Victorian nahral rozhovor, ktorý viedol pod falošným menom s Jimom Schnabelom - Američanom, ktorý v tom čase písal početné články v rôznych novinách a časopisoch tvrdiace, že kruhy v obilí sú podvod - pričom Schnabelovi tvrdil, že má záujem zúčastniť sa jeho kampane proti kruhom. V tomto rozhovore Schnabel povedal, že sa zúčastňuje na organizovanej kampani s cieľom zabezpečiť, aby sa fenomén kruhov v obilí dostal preč z médií. Do akcie je vraj zapojených viacero tajných služieb, zo štátov najmä Spojené kráľovstvo, USA, Nemecko a Vatikán. Vraj ide o niečo ako "spirituálnu vojnu" a diskreditáciou fenoménu sa viaceré organizácie snažia zabrániť, aby sa zabránilo "zmenám v chápaní sveta k horšiemu", ktorú vnímanie týchto kruhov ľuďmi vraj spôsobuje. Po zverejnení obsahu rozhovoru Schnabel tvrdil, že išlo z jeho strany o žart. [4]

Nukleárny fyzik Marshall Dudley v roku 1991 skúmal vzorky pôdy z piatich rôznych kruhov v obilí (aj tu zároveň z kontrolných vzoriek mimo kruhov). Všetky vzorky z kruhov okrem jednej vykazovali úplne abnormálne hodnoty úrovne častíc alfa a častíc beta. O rok neskôr vo vzorkách našiel 11 rádioaktívnych izotopov s krátkou životnosťou, ktoré neboli v kontrolných vzorkách a ktoré sa nevyskytujú v prírode. Odborníci na mikrovlny označili tieto výsledky za typické následky pôsobenia mikrovĺn.

Holandský geofyzik Kobus Nieuwmeijer v rokoch 1990 a 1991 skúmal v niektorých kruhoch pomocou fluxmetra magnetizmus (použil osový magnetometer Bartington MAGO 3MC) a vo viacerých zistil silné magnetické anomálie koncentrované na území kruhu.

V roku 1991 americký biofyzik dr. W. C. Levengood (špecialista na analýzu bioelektronickej energetiky rastlín a semien, profesor na Michigan State University, autor článkov v časopisoch Science, Nature atď.) analyzoval obilie z polí, na ktorých vznikli kruhy, a to jednak priamo z kruhu a jednak z časti poľa mimo kruhu. K jednej vzorke uvádza: "Všetky klasy pochádzajúce z vnútra kruhu boli prázdne bez semien...90 % klasov bolo v stave, ktorý sa nazýva polyembryónia. To je neobvyklá genetická úchylka, ktorá sa vyznačuje vytvorením niekoľkých embryí v jednom klase. Keďže sa však nevytvára živné tkanivo, nejde o semená..[Pravdepodobnosť, že] odtrhnete na normálnom poli...pšeničný klas a zistíte, že je úplne prázdny...[je podľa expertov na pestovanie pšenice] taká, ako keď vyhrajete v Lotte trikrát za sebou..." K vzorkám z iných kruhov (vždy porovnávaným s kontrolnými vzorkami) našiel Levengood v závislosti od lokality od 20 % do 40 % abnormálnych semien v porovnaní s 0 % v kontrolných vzorkách. Podľa názoru dr. Levegooda tieto zmeny spôsobilo ionizačné žiarenie, ktoré môže pochádza zo žiarenia gama alebo elektrónových či protónových lúčov. Ďalej pozoroval (aj pre bežného laika pod mikroskopom jasne viditeľné) zväčšenie otvorov v bunkovej stene na kolienkach obilia z kruhov, čo je jav svedčiaci o prudkom a veľmi intenzívnom zahriatí skúmaného obilia. Biochemička D. DiPintová z oxfordského laboratória Delawart to potvrdila zistením, že v obilí z kruhov oproti kontrolnej vzorke je o 50 % znížený obsah výživných látok (nitrátov, fosfátov a síry), čo môže byť spôsobené vysokým žiarom. V roku 1993 Levengood zistil, že semená rastlín z kruhov majú zmenenú štruktúru povrchu, čo možno merať tak, že je na povrchu zmenená rýchlosť prúdenia iónov. V roku 1994 Levengood publikoval výsledky svojich zistení v dánskom vedeckom časopise Physiologia Plantarum (vol. 92, 1994), kde uvádza po zhodnotení 86 vzoriek, že došlo k pôsobeniu zvláštnych síl, "tieto komponenty svedčia o pôsobení rýchleho pohybu vzduchu, ionizácie, elektrických polí a krátkodobých vysokých teplôt v spojení s oxidačnou atmosférou". Príčinou týchto javov môže byť podľa neho buď mikrovlnné žiarenie "vírenia iónovej plazmy" alebo sú tieto javy vyvolávané umelo. Autor dodáva, že skúmal aj vzorky z kruhov vytvorených ľuďmi a tie žiadne zo zistených zmien neobsahovali.

Vzhľadom na vyššie uvedené a ďalšie zistenia ľudia, ktorí sa javu kruhov venujú, ako rozdiely medzi "pravými" kruhmi a "nepravými" kruhmi vytvorenými ľuďmi uvádzajú napríklad:

• pravý kruh má zreteľnú špirálovú formu a je mierne eliptický, nepravý kruh buď presne kruhový alebo je rôzne krivý,
• okraje pravého kruhu sú ostré a čisté, nepravý kruh ich má strapaté,
• stred špirály v pravom kruhu nie je v strede kruhu a pôda v kruhu je nepoškodená, pri nepravom kruhu je stred špirály presne v strede a v strede pôdy kruhu sú diery,
• steblá pravého kruhu sú len ohnuté k zemi, v nepravých kruhoch sú zlomené a poškodené,
• steblá pravého kruhu sú rôzne prepletené, v nepravom kruhu tomu tak nie je
• steblá pravého kruhu majú zväčšené kolienka, steblá nepravého kruhu nie
• v klasoch pravých kruhov chýbajú semená alebo sú deformované, v klasoch nepravých kruhov takýto jav nevzniká
• v pravom kruhu je merateľná zvýšená rádioaktivita, v nepravom kruhu nie,
• z pravých kruhov je hlásených len asi 10 %, nepravé kruhy mávajú veľkú publicitu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kruh v obilí