Krokodíl bahenný

Krokodíl bahenný obýva Indiu, Bangladéš, Srí Lanku, Pakistan, Nepál, južnú časť Iránu a pravdepodobne aj Indočínu. Tento krokodíl je jediným krokodílom, ktorý obýva Irán a Pakistan a najobvyklejší z troch indických krokodílov.

Krokodíl bahenný sa vzhľadom podobá krokodílovi nílskemu. Mláďatá sú tmavo sfarbené s čiernymi krížovitými pruhmi na tele aj chvoste. Telo dospelých jedincov je sfarbené šedo s rôznym stupňovaním. Krokodíl močiarový patrí medzi najväčšie druhy krokodílov, pretože jeho telo dorastá 4 až 5 m. Má najširší nos zo všetkých zástupcov svojho rodu (Crocodylus), čo mu umožňuje nezameniteľný vzhľad. Dôležitú ochrannú zložku tvoria aj veľmi tvrdé pláty na tele podobne účinné ako u aligátora severoamerického.

Mláďatá sa živia vodnými bezstavovcami, kôrovcami, hmyzom a občas aj malými rybkami. Dospelý jedinci dokážu uloviť aj cicavce veľkosti jeleňa alebo byvola, ale častejšie sa živia rybami, obojživelníkmi, plazmi (prevažne hadmi, príležitostne korytnačkami), vtákmi a stredne veľkými cicavcami.

Samice po spárení, v období sucha (od decembra až do februára) budujú hniezda v podobe priehlbiny v zemi. Samice kladú obvykle 25 až 30 vajec, ale vzácne môžu naklásť aj 10 až 48 vajec, ktoré sa vyvíjajú obvykle 55 až 75 dní a mláďatá po narodení merajú obvykle okolo 30 cm. Samice dosahujú pohlavnú dospelosť obvykle vo veku 6 rokov (vo veľkosti 1,7 až 2 m) a samci vo veku 10 rokov (okolo 2,6 m).

Bolo zdokumentované, že krokodíl bahenný pomocou návnady lovil korisť, ako sú vtáky.[4] To znamená, že išlo o jeden z prvých záznamov o používaní nástrojov medzi plazmi. Vyvážením paličky alebo vetvy na hlavách, boli americké aligátory schopné prilákať a uloviť vtáky, ktoré hľadali vhodnú podstielku. Táto stratégia, ktorá je zdieľaná aj s aligátorom severoamerickým, je obzvlášť účinná počas hniezdenia, keď je viac pravdepodobné, že vtáky zhromažďujú materiál na stavanie hniezda.[5]

Krokodíl bahenný bol ako väčšina druhov krokodílov v minulosti najviac ohrozovaný lovom pre svoju kožu, ale v súčasnosti tento druh ohrozuje skôr drastické ničenie jeho prirodzených biotopov pre značný poľnohospodársky aj priemyselný vývoj, ale tiež úmrtnosť v rybárskych sieťach (pokiaľ sa pokúšajú uloviť už chytenú rybu); určité časti jeho tela sa využívajú aj pre lekárske účely. O počte krokodílov bahenných vo voľnej prírode sa stále špekuluje. V súčasnosti je na niekoľkých miestach pravdepodobne už vyhubený [6], zato najväčšie populácie sú na Srí Lanke, kde je počet krokodílov bahenných v prírode odhadovaný na 2 000 zvierat [6]. Je síce pravda, že viac zvierat je v Indii (zhruba 3 000 až 5 000 zvierat), ale tu sú rozdelené do 50 menších populácií [6]. Krokodíl bahenný je v súčasnosti v Červenom zozname IUCN zapísaný ako zraniteľný druh [7].

1. MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie krokodílov. In: Kultúra slova 3 1998
2. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 (93/1999 Z.z.) o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
3. Svet živočíšnej ríše. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 1984, S. 214-216
4. Crocodilians use tools for hunting. Ethology, Ecology and Evolution, 2013, s. 74–78.
5. Crocodiles are cleverer than previously thought: Some crocodiles use lures to hunt their prey [online]. ScienceDaily, December 4, 2013, [cit. 2013-12-08]. Dostupné online.
6. Crocodylus palustris (LESSON, 1831) (po anglicky)
7. The IUCN Red List of Threatened Species™ (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krokodíl bahenný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krokodíl bahenný