Krokodíl morský

Dospelé samce dosahujú dĺžku 5 až 7 metrov a hmotnosť do jednej tony (rekordné exempláre merali až 10 metrov a vážili vyše jednej tony). Samice sú menšie, merajú okolo 3 metrov. Sú čiernej, hnedej alebo sivej farby. Ich koža je veľmi hrubá a pokrytá pevnými doštičkami. Šupiny na chrbte sú obrnené kostenými doskami - osteodermami. Na chvoste má dva rady dohora trčiacich kostených štítkov. Majú silné čeľuste, v ktorých majú zasadené 13 cm dlhé zuby. Na plávanie používajú chvost, napriek tomu, že na zadných končatinách majú medzi prstami plávacie blany. Pri ponore si zatvára nozdry, ale nedokážu dostať vodu von z úst. Preto má pri vstupe do hrdla chlopňu - tá sa otvára iba pri prehĺtaní potravy.

Obýva juhovýchodnú Áziu vrátane Indonézie a objavuje sa až pri pobreží severnej Austrálie. Žije hlavne v otvorených moriach s teplejšou vodou, najmä vo vodách Indického a Tichého oceánu, ale aj v riekach, ústiach riek a na pobrežiach. Vyskytuje sa v oblasti od Indie až po Novú Guineu a Austráliu. Niektoré exempláre boli pozorované na šírom mori až tisíc kilometrov od brehov.

Krokodíl morský je nočný živočích. Cíti sa rovnako v slanej ako v sladkej vode, v mori sa vyskytujú najmä mladé jedince, ktoré sa časom sťahujú do riek. Je agresívny a pre človeka predstavuje reálne riziko. Sú zaznamenané mnohé prípady úmrtia ľudí, zapríčinených krokodílmi. Podľa predpokladov zabijú krokodíle morské ročne okolo 300 ľudí. Teplotu si reguluje chladením sa vo vode a ohrievaním sa na slnku. Počas horúcich dní vylieza na breh, kde sa slní s otvorenou papuľou. Tá zabraňuje prehrievaniu organizmu a zároveň mu môžu vtáky vyberať parazity a zvyšky potravy spomedzi zubov.

Potrava tohto druhu je rozmanitá, žerú ryby, vtáky, korytnačky, ale aj cicavce od diviakov a opíc až po kone a byvoly. Lov prebieha rovnako ako u všetkých veľkých krokodílov. Pri brehu striehnu na korisť tesne pod hladinou, pričom im trčia len nozdry a oči. Keď sa ich obeť priblíži dostatočne blízko, vrhne sa na ňu z vody s masívnou silou, schmatne ju čeľusťami a stiahne do vody, kde ju následne utopí. Svoju korisť nedokážu krokodíly rozhrýzť. Vedia ju len roztrhať na kúsky špecialnou technikou typickou pre korkodíly. Technika spočíva v tom, že krokodíl schmatne do papule časť koristi a začne sa prudko otáčať okolo svojej osi. Krokodíly dokážu stráviť šupiny, kožu a dokonca aj kosti.

Párenie krokodílov morských prebieha vo vode, potom nakladú samice okolo 90 vajec do kopcovitých hniezd, ktoré sa nachádzajú na brehoch riek, vysoko nad vodnou hladinou. Svoju znášku vajec si každá samica stráži a s mláďatami trávia ich prvé týždne života. Po vyliahnutí ich prenášajú v ústach do vody.

Desaťročia prebiehali intenzívne lovy krokodílov morských pre vzácnu kožu, z ktorej sa vyrábajú luxusné topánky a kabelky. V mnohých častiach ich výskytu sú aj dnes lovené, preto vidieť veľké jedince je oproti minulosti vzácnejšie. Populácia krokodílov morských však nie je ohrozená.

• 
  Mľáďa krokodíla morského.
• 
  Detail hlavy.
• 
  Crocodylus porosus.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krokodíl morský
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krokodíl morský

• BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
• DORLING KINDERSLEY, Dorling Kindersley Publishing Staff; BOHUŠ, Mirko, a kol. Oceán: Odkrývanie tajomstiev poslednej divočiny sveta. Bratislava : Ikar, 2007. ISBN 978-80-551-1443-9. S. 512.

• krokodíl morský (po česky)