Kristián I.

Po smrti Krištofa III. Bavorského v januári 1448 sa uvoľnil dánsky trón, pretože Krištof nezanechal potomkov. Kráľovská rada plánovala zveriť moc do rúk najmocnejšiemu feudálnemu pánovi v kráľovstve, teda Adolfovi VIII. Holštajnskému. Adolf však ponuku odmietol a odporučil svojho synovca Kristiána, aby obsadil túto významnú pozíciu (Kristián bol napokon po praslici prapravnukom Valdemara Atterdaga, posledného dánskeho kráľa z dynastie Estridsenovcov).

Kristián bol zvolený Kráľovskou radou 1. septembra 1448 a 28. októbra v roku 1449 bol v Kodani korunovaný. V tom čase sa aj zasnúbil s Doroteou Braniborskou, mladou (sotva osemnásťročnou) vdovou po Krištofovi. Svadba sa konala 26. októbra v roku 1450.

Kristiánova vláda začala s problémami spojenými s jeho uznaním za kráľa v Nórsku, zatiaľ čo Švédsko rozbilo Kalmarskú úniu a na trón tam nastúpil Karol VIII. Knutsson. Jedným z jeho prvých činov bola žiadosť na odstúpenie Gotlandu a takmer súčasne v roku 1449 prehlásenie sa za Švédskeho kráľa. Na stretnutí kráľov v Halmstade došlo k dohode: za nórsku korunu Kristián uznal Karolove práva na švédsky trón. Zakrátko však Karol vyhlásil Dánsku vojnu a zaútočil na Skåne. Potýčky trvajúce 5 rokov skončili v roku 1457 Karolovou porážkou a Kristián zasadol i na švédsky trón. Karol utiekol do Gdanska.

V rokoch 1459 – 1460 pripojil Kristián k dánskemu kráľovstvu južný Jutský polostrov. V roku 1459 zomrel bez dedičov Adolf VIII. Holštajnský a Kristián bol 2. marca 1460 zvolený v Ribe za nového šlezvicko-holštajnkého vojvodu s tým, že obe krajiny nikdy nebudú rozdelené a po jeho smrti budú mať právo vybrať si vládcu z dánskych kráľovských synov; druhou podmienkou bolo každoročné zvolávanie rady holštajnských a šlezvických pánov; v podstate si tieto krajiny zachovali nezávislosť. Správa Jutska, Holštajnska a Šlezvicka vymáhala náklady na vojnu spolu s ďalšími daňami z týchto zemí. Viedlo to k povstaniu, ktoré využil Karol Knutsson, ktorý sa vrátil a znovu sa nechal korunovať za kráľa Švédska.

Po smrti Karola v roku 1470 sa Kristián pokúsil znovu získať Švédsko, utrpel však zdrvujúcu porážku v bitke pri Brunkebergu (10. október 1471).

Posledným Kristiánovým činom bolo to, že ponechal šlezvicko-holštajnské vojvodstvo svojej manželke Dorotey, ktorá bola lepšou správkyňou ako on (v roku 1474 bolo aj Holštajnsko povýšené na vojvodstvo). Kristián zomrel v Kodani 21. mája 1481 a bol pochovaný v kaplnke, ktorú nechal postaviť vedľa katedrály v Roskilde.