Krista Bendová

Pochádzala z rodiny železničného úradníka Borisa Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej. Študovala v Kráľovej Lehote, Kremnici, Nových Zámkoch, neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v Banskej Bystrici, po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu. Zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku 1948 začala pracovať vo vydavateľstve Pravda a vo Zväze slovenských spisovateľov. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov Ohník, v rokoch 1956 – 1958 časopisu Roháč, a v rokoch 1958 – 1964 aj denníka Pravda.

Od roku 1964 sa venovala iba písaniu a v roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.

Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Prvé verše publikovala už počas štúdií. Knižne debutovala zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému (1948). V zbierke Milenec smútok (1948) reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Zbierkou Ruky (1948) prekonala skľúčenosť vierou v zmysluplnosť ľudského života. Po schematickej zbierke Krajina šťastia (1950) sa opäť vrátila k reflektovaniu ľúbostného vzťahu muža a ženy. Do literárneho vývinu zasiahla predovšetkým ako autorka pre deti. Najmä v 60. rokoch napomohla formovanie modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. Smerom k modernému prejavu sa vydala už veršovaným debutom pre deti predčitateľského veku Čačky-hračky (1949), v ktorom tradičný model riekanky ozvláštnila detským hrdinom. V ďalších zbierkach – Pioniersky pochod (1952), Čo sa robí, čo sa stalo (1950) – prevažujú ideologizujúce motívy. V zbierke Bola raz jedna trieda (1956) však už v tejto línii pokračovala v básnickom tematizovaní dobového typu dieťaťa. Tentoraz sa však nedrží intencií ideologizácie spoločenského vedomia dieťaťa, ale vytvára verše na spôsob „veselej pedagogiky“. Táto estetizácia didaktickej utilitárnosti, ktorá je pre zbierku charakteristická, zohrala vo vývine poézie pre deti pozitívnu rolu. V humoristickom trende pokračovala aj v zbieročke Cirkus Hopsasa (1957). V nasledujúcich básnických knižkách Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959) si pri dosahovaní humoristického efektu vypomohla rekvizitami situačnej komiky. Po nich nasledovali básnické miniatúry, napospol adresované deťom predškolského veku: Zázračné cvičky (1970), Tryskom na ihrisko (1970).

Od polovice 50. rokov sa venovala aj prozaickej tvorbe pre deti. Hoci v prvých knižkách – v zbieročke jemne ladených moralít Nezábudky (1955) a v kronikárskej evokácii hľadania životnej orientácie mladej hrdinky v predmníchovskej republike Prvé kroky (1959) – nepresiahla ešte úroveň dobových prác, práve v tejto oblasti dospela k najhodnotnejším výsledkom. Humoristický charakter má autorkino najúspešnejšie dielo Opice z našej police (1967). Zdrojom jeho humoru je hra založená na detskom výmysle a prežívaní fikcie ako reality. Dielo má univerzálnu adresnosť. K modernej podobe detskej beletristiky sa Bendová prepracovala aj v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi. Popularitu mu zabezpečila pôvodná rozhlasová podoba v podaní Ctibora Filčíka. Humoristické ladenie tohto diela je takisto založené na výmysle, pričom Čukovského princíp „horáznych nehorázností“ autorka zvýraznila rovinou parodicko-satirickou, karikujúcou konformizmus a stereotyp sveta dospelých. Oživená postavička, ktorá sa tentoraz zrodila na plote z postupnej detskej kresby nôh, nohavičiek, fúzatej a bradatej hlavy, tvorila médium aj v animovanej autorskej rozprávke Dobrodružstvá Samka Klamka, ktorá je konfrontáciou naivného detského myslenia a konania so životnou stereotypnosťou a fantazijnou vyprahnutosťou sveta dospelých. Práve týmto postupom Bendová vysunula z polohy primárnej detskej adresnosti k percepčnej adresnosti. Od fantazijných konfrontačných próz sa Bendová postupne dostala k próze zo skutočnosti (zo života sídliska – Rozprávky z Dúbravky, 1981).

Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo sovietskej a českej literatúry.

• 1969 – vyznamenaná Za vynikajúcu prácu
• 1970 – Cena Fraňa Kráľa
• 1983 – zaslúžilá umelkyňa

• 1986 Opice z našej police - námet seriálu [1]
• 1975 Pomsta - námet a scenár filmu
• 1972 Žiarlivosť - námet a scenár filmu

• Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. LIC, Bratislava 2005.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Krista Bendová

Literárne informačné centrum: Krista Bendová (1923); Osobnosti slovenského literárneho života